Aktuality

Za vznik Kežmarského streleckého spolku sa považuje rok 1510. Presný dátum sa asi nikdy nedozvieme, nič to však nemení na skutočnosti, že ide o jedno z najstarších združení tohto druhu na Spiši a že je najstaršou športovou organizáciou na území nášho mesta.

Spolok pôvodne plnil strážnu a obrannú funkciu, ale v priebehu stáročí sa jeho úloha zmenila na zábavnú, spoločenskú, športovú. Štruktúru mal podobnú s cechmi, takže sa volil vrchný majster, na zasadnutia sa členovia hlásili cez zvolávaciu tabuľku, dôležité dokumenty, stanovy či peniaze uchovávali v truhlici. K ďalším vonkajším symbolom patrila zástava. Strelecký spolok ich vlastnil minimálne dve. Zatiaľ čo tá staršia sa stratila počas druhej svetovej vojny, mladšia je súčasťou zbierkového fondu Múzea v Kežmarku. Začiatkom júla sme si pripomenuli 140. výročie jej vyhotovenia a posviacky. Uvedenie vlajky do života bolo celospoločenskou udalosťou, sprevádzané kráľovskými streľbami.

Opis streleckej zástavy

Zástava je ladená do tradičných kežmarských farieb. Na prednej strane so zlatým podkladom sa v rohoch nachádzajú modré ornamenty. Ústredný motív tvorí emblém spolku – strelecký terč s prekríženými puškami i uhorskými štátnymi vlajkami. Ornament dotvárajú dubové ratolesti, v spodnej časti zviazané stuhou. Z vrcholu terča vychádza víťazný pohár s motívom kamzíka. Nechýba maďarské označenie spolku – Késmárki lövészegylet a dátum vzniku vlajky – 1882. Na opačnej, modrej strane sú v rohoch zlaté rastlinné motívy. Stred tvorí anjel držiaci kežmarský mestský erb, zospodu vyrastajú dve vavrínové vetvičky. Nápisy sú identické ako na prednej strane. Novú zástavu ušili v nemeckom meste Bonn, výdavky na ňu činili 317 mariek. O financovanie sa okrem spolku výrazne pričinil Arpád Herczogh.

Pred oficiálnym aktom posviacky zaslalo vedenie spolku dva telegramy: jeden na habsburský panovnícky dvor do Viedne, druhý na vojenské veliteľstvo v Prahe, kde vtedy pôsobil následník trónu Rudolf. Obsahovali žiadosť, aby klince, ktorými sa zástava uchytí o drevenú žrď, smeli niesť mená členov panovníckej rodiny. Odpovede boli kladné.

Uvedenie vlajky do života

Posviacka sa konala v piatok 7. júla 1882 od desiatej hodiny pred radnicou zo severnej strany (priestor okolo lipy) za hojnej účasti strelcov a zvedavých Kežmarčanov. Na čestnej tribúne sa objavili: zástupca panovníka oblečený v nádhernom národnom kroji, spišský župan gróf Albin von Csáky; poslanec krajinského snemu Andor von Spóner; matka zástavy Marie von Kéler; mešťanosta Daniel Herczogh; vrchný strelecký majster (predseda) Daniel von Cornides či kežmarskí duchovní Stephan Kostialik a Stephan Linberger a iní.

V úvode slávnosti vystúpil strelec Paul Kéler, aby po maďarsky i nemecky priblížil dejiny spolku. Mešťanosta zas vyprevadil starú streleckú vlajku a označil ju za dôkaz slávnej minulosti i dedičstvo pre nasledujúce generácie. Nástupom spišského župana sa rozvinula nová zástava. Po odznení národnej hymny a vypálení čestných sálv z mažiarov umiestnených na Hradnom vrchu (signál na paľbu dali hlásnici z veže radnice) zatĺkol zástupca Jeho veličenstva do žrde osem klincov s menami kráľa Františka Jozefa I., jeho manželky Alžbety, následníka trónu Rudolfa, jeho manželky Štefánie, arcikniežaťa Jozefa, uhorského kráľovského ministerstva a ministra Gábora Keményho. Ako posledný pribil klinec s vlastným menom. Počas tohto úkonu sa spievala uhorská hrdinská pieseň a volalo na slávu. Následne dostali príležitosť zabiť klince rôzne osobnosti, napríklad tunajší duchovní reprezentujúci svoje cirkevné obce; Alexander Schmidt, predstaviteľ levočských strelcov; Samuel Weber, zástupca strelcov zo Spišskej Belej, či Ferdinand von Szakmáry. Tento sivovlasý pán bol najstarším členom kežmarského streleckého spolku, do ktorého vstúpil ešte v roku 1822! Zatĺkanie klincov do novej zástavy sa skončilo okolo jedenástej, potom sprievod s vlajkonosičom Eduardom Beckom na čele smeroval na strelnicu.

Krátko zo streleckej súťaže

Strelnica, otvorená presne desať rokov pred ušitím novej zástavy, „leží na terasovitej vyvýšenine. Oko hľadiace na juh zablúdi na Thökölyho zámok a ucho započuje mrmlanie Ľubického potoka, pri pohľade na západ a severozápad sa dvíhajú majestátne Vysoké Tatry a na sever sa tiahne lúka Jeruzalembergu, na východe sa tkvie Hradný vrch. Obraz, akému sa máločo vyrovná!“ Na tomto prekrásnom, priam idylickom mieste sa konal slávnostný, asi dvojhodinový obed obohatený viacerými prípitkami. Po ňom nasledovali prvé strelecké súťaže trvajúce do ôsmej hodiny. Kráľovské streľby pokračovali oba nasledujúce dni od rána do večera. Titul kráľa strelcov napokon získal Árpád Führer, avšak rozdalo sa aj mnoho iných ocenení. Celkovo za tri strelecké dni padlo vo všetkých kategóriách 4 271 výstrelov, terče boli zasiahnuté 2 321-krát. Po vyhlásení výsledkov sa v nedeľu večer, na opačnom konci mesta v krásnom prostredí Hotela Meese, konala ľudová veselica. Prišli na ňu nielen Kežmarčania, ale aj cezpoľní.

Význam streleckej zástavy z roku 1882 pre dobových súčasníkov, ale i nás vyslovil na slávnosti posviacky evanjelický farár zo Spišskej Belej S. Weber: „Nová zástava, ktorá nahradzuje tú z roku 1510 a dnes bola prvý raz rozvinutá, bola vytvorená nie na pár rokov, ale na stáročia a navždy ostane tlmočníkom a symbolom starých mužských ochranných cností.“ Zástava streleckého spolku bola v roku 2013 zreštaurovaná, aby naďalej slúžila ako svedok bohatej kežmarskej minulosti.

Vladimír Julián Ševc, Múzeum v Kežmarku