Aktuality

Milí Kežmarčania, bratia a sestry, milí priatelia.

V prípade, že by sme si chceli kúpiť chlieb, je jasné, že by sme ho nehľadali v železiarstve. Ale šli by sme do pekárne. Myslím, že keď by sme chceli stretnúť slávneho športovca, hľadali by sme ho asi niekde na športovisku alebo v tréningovom centre. Ak by sme sa chceli stretnúť s kráľom, musel by som ho hľadať v zámku, na hrade alebo v paláci. Poznáme krajiny, ktoré majú kráľov a oni skutočne bývajú v zámkoch. Je preto úplne pochopiteľné, že mudrci, králi alebo mágovia, znalci či vedci – už ako ich nazývame –, keď prichádzajú hľadať kráľa, idú do paláca v Jeruzaleme. Hľadajú ho na mieste, kde by ho každý očakával. Ale Kristus láme všetky predstavy. On nekoná podľa našich predstáv. Kristus neprichádza, aby vyplnil našu predstavu. A vidíme, že židia očakávali niekoho úplne iného. Kristus prichádza kvôli niečomu úplne inému. Dokonale nám to odkrýva úvod Matúšovho evanjelia, v ktorom anjel hovorí Jozefovi: „a dáš mu meno Ježiš: lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21), a potom ďalej: „dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Mt 1, 23).

Je pravdou, že niekedy máme trošku zvláštnu predstavu o narodení Ježiša Krista – o podstate vianočných sviatkov. Idealizujeme si celý dej. Z obrázkov a pohľadníc, kde to všetko vyzerá tak nádherne, si vytvárame obraz o tom, ako to v betlehemskej jaskyni asi vyzeralo: pekné farby, Ježiško nádherne upravený, žiariaci, okolo neho Mária s Jozefom so zopätými rukami krásne naklonení k jasličkám. Za Ježiškom kravička s osliatkom, žiariace čistotou a príjemne dýchajúce na Ježiška. No skrátka krásna vianočná idylka, ktorá tak príjemne pohladí pri srdci, dojme, poteší, možno aj slzička vyjde od dojatia a … a hotovo. Silvester, Nový rok a späť v rutine každodenného kolobehu života. No nie toto má byť podstatou Vianoc, nejaká emotívna chvíľka pri prskavke a Tichej noci, ale skúsenosť s Kristom – kráľom, ktorý sa nerodí v paláci a čistučkej perinke, ale v jaskyni – maštali. Tam nie je čisto, tam nie je krásne, tam je špina, chlad, tma a smrad. Prečo si Kristus vyberá takéto miesto, keď ho očakávali v paláci? Lebo Kristus prichádza narodiť sa v tvojom i mojom srdci, ktoré je často špinavé hriechom ako maštaľ; často plné chladu od nelásky a neodpustenia; plné tmy, lebo sa umárame vo svojich problémoch, starostiach a ťažkostiach. A do každej tejto tmy a chladu a špiny sa Kristus túži znova narodiť tak, ako v betlehemskej jaskyni. Neprichádza k tým, ktorí si namýšľajú, že sú bez chyby, spravodliví a dokonalí kresťania, ale prichádza k nám – slabým, biednym, uvedomujúcim si svoje chyby a limity, aby ohlásil naplnenie Izaiášovho proroctva: „Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti“ (Iz 61, 1n).

A dnes sa plní toto slovo, dnes sa plní spása, lebo Kristus prichádza, aby mňa i teba – slabého, hriešneho, biedneho a chladného – naplnil sebou samým. Toto je skutočná vianočná idylka, ktorej potrebujeme podľahnúť. Toto je jediná radostná zvesť, ktorá môže človeka potešiť nielen do Silvestra. Toto je skutočná pravda, ktorá môže zmeniť svet – že Kristus prichádza pozdvihnúť všetko, čo je slabé – v prvom rade mňa.

 Vianočný príhovor o. Dominika Petríka