Aktuality

Prvé písomné zmienky o premietaní v Kežmarku pochádzajú z roku 1912. Ako sa menila doba, menilo sa i kino a filmy v ňom prechádzali cenzúrou.
V knihe od Petra Zmátla s názvom Kultúrny a spoločenský život na Spiši v medzivojnovom období sa na stranách 322 až 335 dočítame o histórii nášho kežmarského kina. V Kežmarku sa spomínajú v roku 1912 filmové predstavenia, a to zvlášť pre panskú spoločnosť, zvlášť pre robotníkov a zvlášť pre študentov a ženskú inteligenciu. Stále kino tu pravdepodobne ešte nebolo, ale nie je to vylúčené. V Kežmarku existovalo v medzivojnovom období v rokoch 1918 až 1938 kino Invalid, pravdepodobne po zániku Československej republiky sa premenovalo na kino Olympia. Kino Invalid spravovalo Biografičné družstvo vojnových invalidov. Predstaviteľmi tohto družstva invalidov boli Michal Macurek a Rudolf Tomašek. Príjmy tohto kina od 10. novembra 1936 do 8. júla 1937 dosiahli sumu 178 105 Kč, výdavky v rovnakom období 176 456 Kč.
Kino v Ľubici pri Kežmarku sa spomína negatívne pri príležitosti premietania filmu Pieseň revolúcie dňa 27. novembra 1932 s podtitulom Ruská riža v plameninách, keď autor článku v regionálnych novinách Republikán župy Podtatranskej kritizoval slabú úroveň používania slovenského jazyka v tomto kine: „Má to byť hlúpy žart alebo výsmech slovenčiny? Kdeže sú kultúrni dozorci? Nemožno dovoliť takéto prznenie slovenčiny.“ Dôležitú úlohu v kinách mali kultúrni dozorcovia, ktorí boli podľa výnosu z 24. novembra 1924 volení z okresných osvetových zborov (OOZ). Boli to väčšinou učitelia alebo iní kultúrno-osvetoví pracovníci. Mali dbať na to, aby sa v kinách premietalo dostatok kultúrno-výchovných filmov pre mládež a zodpovedali za kultúrno-estetickú stránku predstavení v im zverených biografoch.
V kine v Kežmarku boli Krajinským úradom dňa 8. marca 1937 vymenovaní títo kultúrni dozorcovia z radov pedagógov: za slovenský OOZ prof. Pavol Obrcian, náhradník uč. Aladár Brna, za nemecký OOZ uč. Otto Knot, náhradník prof. Emerich Mikolik. Dozorcovia sa striedali v práci po mesiaci. Jeden mesiac slovenský a druhý nemecký.
Na začiatku roku 1938, a to 8. januára, Krajinský úrad v Bratislave vymenoval do kina v Kežmarku týchto kultúrnych dozorcov: za slovenský OOZ uč. Aladára Brnu, za náhradníka uč. Bohumila Korscha, za nemecký OOZ prof. Emericha, za náhradníka prof. Gejzu Altmanna. Treba poznamenať, že filmy premietané v spišských kinách boli ako na celom Slovensku cenzurované. Cenzúru filmov mala na starosti cenzúrna komisia, ktorá začala pracovať od 1. apríla 1920.
Boris Švirloch
Zdroj: ZMÁTLO, Peter: Kultúrny a spoločenský život na Spiši v medzivojnovom období, vydavateľstvo Chronos, Bratislava 2005, s. 322 – 335.