Aktuality

SĽUK
Slovenský ľudový umelecký kolektív je profesionálne umelecké teleso, pôsobiace v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie tradičnej ľudovej kultúry na Slovensku už od roku 1949. Jeho tvorba vychádza z autentických podôb slovenského ľudového umenia, ktoré spracováva do umelecky vysoko kvalitných a divácky úspešných programov. Počas 70-ročnej histórie so SĽUK-om spolupracovalo mnoho výrazných umeleckých osobností – choreografov, výtvarníkov, skladateľov a profesionálnych interpretov. Hudobný profil telesa najviac ovplyvnil Alexander Moyzes, Ján Cikker, Eugen Suchoň, Tibor Andrašovan, Svetozár Stračina a ďalší. Ako choreograf a umelecký šéf SĽUK dlhodobo a výrazne formoval Juraj Kubánka. Medzi nezabudnuteľných interpretov, ktorí pôsobili v SĽUK-u, patria Heda Melicherová, bratia Ševčíkovci, bratia Antalíkovci, Rinaldo Oláh, Ján Berky a mnohí ďalší.

Rusín Čendeš Orchestra
Zoskupenie mladých hudobníkov tvoria absolventi Konzervatória J. L. Bellu, Katedry hudobnej kultúry PF UMB a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Hlavnou myšlienkou je interpretácia rusínskeho folklóru netradičným spôsobom, a preto vo svojej hudbe mladí muzikanti spájajú prvky ľudovej, klasickej a populárnej hudby, balkánskych rytmov či jazzových prvkov. K popularite im okrem množstva sólových aj festivalových koncertov po celom Slovensku pomohlo aj vystúpenie v TV show Zem spieva v roku 2017.

Veronika Rabada
Slovenská speváčka a herečka žije v Košiciach, vyštudovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici a učí spev na štátnom konzervatóriu v Košiciach. Spieva už viac ako pätnásť rokov v rôznych slovenských zoskupeniach, koncertovala s Kandráčovcami, už tretí rok vysdtupuje s vlastnou kapelou. Veronika Rabada je dynamická speváčka s výrazným hlasom a citom pre hudbu, ktorá robí pop s inšpiráciou vo folklóre.

Poddukelský umelecký ľudový súbor (PUĽS)
Reprezentačný koncert je hudobno-tanečnou show v podaní Poddukelského umeleckého ľudového súboru, v ktorej sú prepojené mnohé kultúry, ktoré sú súčasťou našej rozmanitej krajiny.

Univerzitný folklórny súbor Mladosť
Pôsobí ako reprezentačné teleso Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, ktoré v roku 2022 oslavuje 60. výročie svojho pôsobenia. Členmi súboru sú tak odchovanci bystrických folklórnych súborov, ako aj študenti UMB, ktorí za pôsobenie v súbore získavajú pravidelné kredity. Vďaka členom z rôznych regiónov Slovenska súbor zároveň získava pestrosť, ktorá sa následne odzrkadľuje v jeho tvorivej činnosti a atmosfére. Tvorba UFS Mladosť nezostáva len pri spracovaní pôvodného materiálu a osvojení si tanečného štýlu. Pod umeleckým vedením Martina Urbana a tanečných pedagógov či externých choreografov si hľadá svoju cestu svetom folklorizmu.

Folklórny súbor Poničan
Poniky sa vyznačujú bohatým repertoárom ľudových piesní. Hudobný skladateľ Béla Bartók (1981 – 1945) roku 1914 zapísal vyše 500 ľudových piesní od ponickej speváčky Zuzany Spišiakovej. Mnohé z týchto piesní sú živé aj v súčasnosti. Delíme ich na obradné (svadobné, pohrebné), pracovné (žatevné, trávnice), ľúbostné, pastierske, zbojnícke, uspávanky a regrútske. Najstaršiu skupinu tvoria piesne viažuce sa k roľníckym činnostiam. Výraznú tematickú skupinu tvoria piesne čerpajúce námet zo života pastierov a zbojníkov. Za najstarší ľudový nástroj sa pokladá fujara a pastierska píšťalka (šesťdierková píšťala). Tieto hudobné nástroje sa v oblasti Poník zachovali dodnes.

Fujaristi Javorová hužva, trombitáši FS Lúky
Michal Fiľo zostavil zaujímavý program v rámci vystúpení dvoch vyššie spomenutých súborov. S UFS Mladosť sa predstavia trombitáši a fujaristi v programe „Preleť, vtačku, preleť“, obrázky z podpolianskej svadby, a Horehronie, tance zo Šumiaca. S FS Poničan vystúpia s programom „Z dolá Ponickýho mlyna“ a s tancami z Poník. Súčasťou vystúpenia budú mužské rozkazovačky, fľaškový tanec, pijanské piesne, metlový tanec, v Ponikách na Jána a párový tanec.

Folklórny súbor Železiar
Pôsobí na slovenskej folklórnej scéne od roku 1964. Zameriava sa na prezentáciu ľudového umenia z regiónov Abov, Zemplín, Šariš, Spiš. Je známy špičkovou interpretáciou ľudových tancov a vynikajúcou ľudovou hudbou v spojení so ženskou speváckou skupinou. Patrí medzi najlepšie, najznámejšie a najuznávanejšie súbory na Slovensku. Železiar vyniká sviežou dramaturgiou, experimentálnou choreografickou tvorbou, schopnosťou ponúknuť netradičné spojenia ako aj prienik rôznych štýlov. Využíva širokú škálu ľudových hudobných nástrojov. 1. januára 2005 na báze súboru Železiar vznikol v Košiciach Dom ľudového tanca, ktorý je sídlom Súkromnej základnej umeleckej školy Vlada Urbana a ďalších subjektov, ktoré sa venujú tradičnej kultúre a folklorizmu.

Ľudová hudba Stana Baláža
Vznikla v roku 2008 s ambíciou aktívne podporovať súčasné postavenie regionálnej a lokálnej ľudovej hudobnej kultúry horného Šariša. Jej členmi sú okrem primáša Stana Baláža kontráš Jozef Franek, akordeonista Michal Germuška, kontrabasista Štefan Mačejovský a cimbalista Peter Germuška. Od roku 2012 je už stabilnou sučasťou koncertných vystúpení aj ženské spevácke trio Krasotky v zložení: Slavomíra Knutová, Valéria Stašeková a Monika Balážová. Umelecké výsledky ĽH Stana Baláža v oblasti interpretácie šarišskej ľudovej hudby presvedčili kritikov a verejnosť o nepopierateľných kvalitách a v súčasnosti patrí k vyhľadávaným muzikám východného Slovenska.

Detský folklórny súbor Čunovský kŕdeľ
Názov súboru vznikol z prekladu chorvátskeho názvu „čunovsko jato“, ktorého korene siahajú do obdobia rokov 1991. Založili ho členovia spolku Hrvatsko kultúrno družstvo Čunovo a spoluzakladateľom bol Miestny úrad Čunovo. V tej dobe súbor viedla Mária Vršková, bývala sólistka SĽUK-u. Súbor združuje mládež vo veku od 15 rokov a je zameraný na rozvoj a udržiavanie tradícií chorvátskej národnostnej menšiny, ktorá v Čunove žije.

Zahraničné súbory
Zahraničie bude zastúpené folklórnymi súbormi z Česka (FS Jitřenka Lanškroun), Poľska (FS Hyrni Nowy Targ), Maďarska a folklórnou skupinou Oriana z Ukrajiny.

Folklórne súbory z Kežmarku
DFS Maguráčik, DFS Goralik, FSS Magurák, FS Magura a rómsky súbor Terňi Voďi pôsobiaci pod SSŠ Biela voda.

Folklórne súbory a skupiny zo Spiša
Spracovávajú rozmanitú kultúru tohto regiónu: FS Lomničan, DFS Letnička, ľudová hudba Jablonecka, spevácka skupiny Jablonecka, ľudová hudba Podtatranec, ľudová hudba FS Magura, spevácka skupina Zvonárka.
Boris Švirloch