Aktuality

Mesto Kežmarok obnoví národnú kultúrnu pamiatku – renesančnú zvonicu. Naposledy bola kompletne rekonštruovaná v roku 1999.

Definitívny dátum ukončenia stavby je podľa textu na severnej strane zvonice 18. september 1591. „Všade sa uvádza, že na južnej strane zvonice je nápis:  Jasné slnko zakrylo ohnivé hviezdy Váh, keď autor pracoval na tomto diele, s chronostichom 1586,“ vysvetľuje Nora Baráthová a pokračuje: „Je to však omyl. Ak si zrátame rímske číslice, vyjde nám tiež rok 1591. Ibaže sa nejaký majster pomýlil a pridal jedno písmeno V.“

Na severnom priečelí na jednej z atík sú iniciály HB, ktoré by mohli patriť Hansovi Baumeisterovi. Tak či tak má zvonica ešte dosť tajomstiev. Kežmarská zvonica má na južnej strane dve úzke štrbinové strieľne. „Bola tu pred zvonicou nejaká obranná bašta, kde sa mohli ľudia schovať? Tradícia hovorí, že je vraj pod zvonicou štvorhranná tajná miestnosť. Ak by sa naozaj našla a môže byť už aj zasypaná, načo slúžila? A tu máme ďalšie tajomstvá,“ pokračuje Barátová.

Zvonica je od jej postavenia majetkom mesta, rímskokatolíckej cirkvi patria len zvony. Kým si evanjelici nepostavili vlastný kostol s vežou, kde sú zvony, túto zvonicu využívali aj oni. Čím je však špecifická naša zvonica? Vďaka svojej zlatej výzdobe bola volaná aj Zlatou vežou a považovala sa za najkrajšiu na Spiši. A pritom je to už druhá zvonica – prvé zvony boli vo veži dnešnej baziliky svätého Kríža, ale pri požiari roku. 1521 sa roztavili.

Historička Baráthová vidí podobnosť zvonice a hradu. „Rodina Thököly v tých časoch prestavovala hrad a faktom je, že vstupná veža hradu mala tiež podobné cimburie. Otázka je: kto od koho tie atiky odkukal,“ pýta sa Baráthová. Po obnove historickej omietky bude vo finále hrať rolu farebná úprava a nanesenie lazúry a tak už čoskoro bude pred nami stáť vynovená pamiatka, ktorej história bude pre ďalšie generácie odkazom doslova „do neba volajúcim“.

Ondrej Miškovič

Text pod foto: Historická podoba kežmarskej zvonice z roku 1591.