Intenzívne dlhodobé dažďové zrážky v apríli a máj roku 2010 v meste Kežmarok a jeho okolí mali vplyv na nakumulovanie povrchovej vody z okolitých kopcov.
Voda vtedy so sebou strhla časť lesnej a ornej pôdy na rôznych miestach, čo malo za následok náhle zdvihnutie hladiny Ľubického potoka a okolitých prítokov, ktoré sa 4. júna 2010 vyliali. Pri takom množstve zrážok sa povodniam v tomto období zabrániť nedalo.
S ohľadom na túto vážnu situáciu bol primátorom mesta Kežmarok vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity a neskôr, o siedmej hodine ráno, vyhlásil aj mimoriadnu situáciu. V priebehu veľmi krátkeho časového intervalu došlo k vyliatiu Ľubického potoka a zaplavovaniu suterénov a prízemných bytov, rodinných domov a všetkých objektov na pozemkoch pri brehu na uliciach: Pod lesom, Trhovište, Hradný vrch, Strelnica, Priekopa, Ľubická cesta, Kamenná Baňa, Štúrova, Kukučínova, Tvarožnianska, Gen. Štefánika, Severná, Nižná brána, Rázusova, Jakuba Kraya, Hradská cesta, Lanškrounská, Bardejovská, Levočská, Weilburská, Košická a na sídlisku Juh.
Mimoriadna situácia bola odvolaná 16. júna 2010. Do normálu sa život dostal 14. júla, keď bol odvolaný druhý stupeň povodňovej aktivity a boli ukončené práce za účelom záchrany životov, ochrany zdravia, majetku občanov a životného prostredia. Odstraňovanie škôd po povodni trvalo niekoľko mesiacov a v niekoľkých prípadoch až rokov. Išlo nielen o materiálnu, ale aj psychickú ujmu našich občanov. V Kežmarku bolo zaplavených: 130 rodinných domov, 157 garáží, 30 bytových domov, 180 pivníc, 15 podnikateľských subjektov právnických a fyzických osôb a čiastočne tri stredné, tri základné a dve materské školy.
Mestu boli zo štátneho rozpočtu refundované náklady na záchranné práce a čiastočné škody na majetku mesta. Bezprostredne po povodni boli vykonané záchranné práce a boli odstraňované naplaveniny, obnovované poškodené komunikácie na zabezpečenie prístupu a čerpaná voda zo suterénov.
Slovenský vodohospodársky podnik pravidelne vykonáva a realizuje protipovodňové opatrenia súvisiace z čistením koryta a spevňovania brehov potoka Ľubica a ďalších vodných tokov. V kritickom úseku potoka Ľubica boli brehy po povodni 2014 navýšené o približne jeden meter.
Vojenské lesy a majetky vybudovali v bývalom vojenskom priestore Javorina dva poldre na zachytávanie vody pri zvýšených zrážkach. Pôvodný plán bol vybudovať sústavu pozostávajúcu z celkovo štrnástich poldrov v rámci bývalého vojenského obvodu. Slovenský vodohospodársky podnik začal realizovať prípravu veľkokapacitných poldrov a na umiestnenie niektorých bolo vydané územné rozhodnutie, pričom následne sa začalo majetkovoprávne vyrovnanie a projektová príprava. Proces doposiaľ pokračuje.
Mesto odstránilo pri Kávomatoch na sídlisku Sever most, ktorý spájal ulice Pod lesom a Hradskú cestu a mal nedostatočný prietokový profil. Na jeho mieste bol postavený nový most s lávkou pre chodcov a cyklistov, zabezpečujúci bezpečný prietok storočnej vody. Mesto iniciovalo u správcu tokov ich protipovodňové úpravy. Požiadalo taktiež Východoslovenskú energetiku (VSD), a. s., o premiestnenie trafostaníc, ktoré boli zasiahnuté povodňou na uliciach Jakuba Kraya a Nižná brána. Trafostanice spoločnosť presunula mimo záplavovú zónu.
Most na Ulici Jakuba Kraya je v správe Prešovského samosprávneho kraja a v záujme občanov mesto iniciovalo niekoľko rokovaní za účelom prípravy a realizácie jeho rekonštrukcie s cieľom zvýšenia jeho prietokového profilu, no doposiaľ bezvýsledne. Po povodni v roku 2014 sa v tesnej blízkosti mosta na Ulici Jakuba Kraya zosunulo podložie ľavého opevnenia brehu potoka Ľubica. Náročnú opravu na čas a financie vykonal v roku 2018 Slovenský vodohospodársky podnik.
Samospráva mesta pravidelne vykonáva kontrolu brehov vodných tokov na jeho území a aj pripraveného protipovodňového materiálu. Má vyhotovený manuál na pripravenosť mesta na povodne v rámci civilnej ochrany, ktorý pravidelne aktualizuje a oboznamuje ním členov Krízového štábu mesta Kežmarok a povodňovej komisie.
Mesto si dalo vypracovať aj stratégiu adaptácie Kežmarku na zmenu klímy so zameraním na rast častosti intenzívnych zrážok. Stratégiu vypracoval Karpatský rozvojový inštitút v Košiciach. Výstupy a odporúčania tejto stratégie, ktorých cieľom je zmiernenie dopadov klímy na mestské prostredie, boli premietnuté do rozvojových dokumentov mesta a do konkrétnych investičných aktivít na jeho území.
Na úseku prevencie pred povodňami mesto spolupracuje so Slovenským hydrometeorologickým ústavom a využíva jeho informácie.
Mestu sa podarilo zrealizovať všetky protipovodňové opatrenia, ktoré spadajú do jeho kompetencie a malo ich malo v pláne. Čiastočne sa podarilo zrealizovať aj opatrenia v gescii iných vlastníkov či správcov, ktoré iniciovalo mesto. Predovšetkým pre nedostatok finančných prostriedkov sa však nepodarilo dobudovať veľkokapacitné poldre, ktoré by garantovali odstránenie povodňového rizika hlavne vo väzbe na tok Ľubica.
Chovať a správať sa k prírode zodpovedne je momentálne jedným z najdôležitejších opatrení. Naďalej je však potrebné trvať na dokončení sústavy menších poldrov v bývalom vojenskom priestore Javorina a zrealizovaní pripravovaných veľkokapacitných poldrov zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Ladislav Melikant, foto: Loránt Paugsch
