Aktuality

Za bránami meštianskych domov v Kežmarku

Historické centrum mesta ponúka návštevníkom desiatky domov, ktoré patria do mestskej pamiatkovej rezervácie. Historický ráz si bohužiaľ zachovalo len málo z nich. Stoja na niekoľkých uliciach križujúcich mesto.
Stredoveké parcely boli unikáte predovšetkým svojou dispozíciou – úzke a pozdĺžne. Na nich stáli meštianske domy s pôdorysom v tvare obdĺžnika a vstup tvoril celú šírku parcely. Cez neho sa dalo do domu vojsť až do priestoru dvora. V zadnej časti bola zvyčajne hospodárska stavba uzatvárajúca zástavbu. Svetelné podmienky domu boli nízke najmä kvôli tomu, že nemal okná a dvere do susednej parcely. V starých domoch sa zachovali izby tvaru štvorca či menšieho obdĺžnika, nazývané tiež vežové domy. Pivničné priestory ukrývali dokonca i strieľne. Skoro v každom dome býval majster. Ak bol bohatší, mohol si dovoliť bývať na námestí. Prestavbu väčšiny meštianskych domov zapríčinili požiare v rokoch 1404, 1521, 1787 a 1922.
Na Hlavnom námestí boli prevažne dvojpodlažné domy. V minulosti sa uskutočnilo viacero archeologických výskumov v dvorových traktoch meštianskych domov. Za najstarší nález sa dá považovať stredoveká keramika datovaná do 12. až 13. storočia. Po nálezoch z hradu by to boli prvé doklady osídlenia historického centra Kežmarku.
Hlavné námestie 5
Meštiansky dom bol zapísaný ako národná kultúrna pamiatka v roku 1981, postavený je v renesančnom slohu z 15. storočia. Jeho pôdorys má tvar písmena L a je i podpivničený. Na balkóne domu sa nachádza erb rodiny Lány. V 17. storočí bol považovaný za strašidelný kvôli tovarišovi. Ten veľa klial a tak si ho vzal čert. „Celý výjav bol dokonca znázornený farebne na priečelí budovy ešte v 18. storočí a možno pod omietkou by sa našiel aj dnes,“ tvrdí historička Nora Baráthová.
Hlavné námestie 37
Brána domu bola v hornej časti zdobená vyrezávanými vinnorévovými listami, keďže dom patril vinárovi Kolbenhayerovi. Jeho história sa začala písať v 17. storočí a upravovaný bol dvakrát, v polovici 19. a druhej polovici 20. storočia. Prejazdový radový dom sa nachádza na západnej strane námestia.
Hlavné námestie 45 a 47
Pôvodne gotické domy rodiny Kray a Hayde boli v období renesancie prestavené a navzájom spojené. Ide o unikát meštianskych domov v Kežmarku. Posledný raz boli upravené v rokoch 2010 a 2011. Domy spájajú aj pôdorysy v tvare písmena U, sú dvojpodlažné a podpivničené. V ich blízkosti môžeme nájsť hotel Hviezdoslav.
Hlavné námestie 46
V minulosti sa gotický meštiansky dom nazýval i patricijským. Od postavenia v 15. storočí ho upravovali štyrikrát. Na balkóne sa nachádzajú iniciály MB, patriace vtedajšiemu vlastníkovi Matthiasovi Badányimu. Na dvorovej bráne nájdeme zobrazenie pelikána. Exotický operenec pri vstupe a jeho význam ostáva záhadou, keďže ho majitelia domu v erbe nemali.
Hlavné námestie 55
Dom bol postavený v druhej polovici 15. storočia. Nárožný dom je dvojpodlažný s podpivničením. Zaujímavý je jeho pôdorys v tvare písmena C. Dnes v budove sídli múzeum bytovej kultúry. S meštianskym domom sa viaže príhoda so značnou dávkou strachu. „Strašidlo v podobe muža, ktorý údajne zo žiarlivosti zavraždil svoju manželku a potom sám spáchal samovraždu, sa objavilo v roku 1997. Uvideli ho dve pracovníčky a v presvedčení, že sa do depozitu, kde sú uložené truhlice, zatúlal nejaký návštevník, išli ho nasmerovať na správnu cestu. Odrazu im chlap zmizol z očí,“ približuje legendu Baráthová.
Hlavné námestie 56
Stavba renesančného meštianskeho domu začala pravdepodobne na konci 15. a začiatku 16. storočia. Pôdorys má v tvare L a upravovaný bol v 17. a 18. storočí, na konci 19. storočia a aj v 21. storočí. Archeologický výskum zaniknutého dvorového traktu odhalil, že v určitom čase časť stavby zhorela. Dvorové krídlo bolo pravdepodobne poškodené pri rozsiahlom požiari mesta v roku 1521. V lokalite sa našiel i jemný stolový riad.
Hradné námestie 1
Do mestskej pamiatkovej rezervácie bol meštiansky dom zapísaný v roku 1981. Odhaľujú sa v ňom krásne staré kamenné okenné rámy. Bývalí majitelia domu bohužiaľ asi pred 40 rokmi obili z fasády zvyšky renesančnej ozdoby. Posledná celková rekonštrukcia prebiehala v roku 1970. Prejazdový nárožný dom má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný a podpivničený.
Hradné námestie 23
Gotický meštiansky dom bol postavený na prelome 15. a 16. storočia. Má jedno podlažie a obdĺžnikový pôdorys. Prejazdový radový dom sa nachádza v severozápadnej časti ulice. Výskum archeológov sa zameral na dvorovú časť, v ktorej bola preskúmaná hrnčiarska pec. Vďaka mladému datovaniu keramických nálezov sa ukázalo, že tu v prvej polovici 20. storočia vyrábali kachlice, kvetináče a stavali kachľové pece. Dnes je v ňom kaviareň.
Hradné námestie 35
V dome s touto adresou sa narodila Helga Blaschke-Pál a počas druhej svetovej vojny tu zostala u svojej babky. Krátko navštevovala gymnázium, študovala hudbu a spev. Prvé náznaky talentu na poli umeleckého prejavu sa bohužiaľ stratili. Pokračovala v písaní poézie a prózy v Salzburgu, no mesto Kežmarok často s matkou navštevovala. Budova jej rodného domu bola prestavaná v secesnom slohu a niekoľkokrát opravovaná. Má jedno podlažie s troma traktami, pôdorys v tvare písmena L a je podpivničený.
Na ulici Starý trh a Nová ulica sa nachádzajú prízemné remeselnícke domy. Práve tu nájdeme základy tých najstarších z druhej polovice 13. storočia. Ich nadstavba sa realizovala až začiatkom 20. storočia.
Starý trh 11
Pôvodne renesančný dom zo 14. storočia bol v 17. a 19. storočí upravovaný. Býval v ňom riaditeľ tkáčskej školy Jozef Tschörner. Pôvodne mala vzdelávacia inštitúcia sídliť v hrade, no nakoniec boli triedy umiestnené do domu na Starom trhu 11. Dnes na toto obdobie odkazuje pamätná tabuľa na jeho priečelí. Dvojpodlažný dom má obdĺžnikový pôdorys a trojtraktovú dispozíciu. Budova bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1981.
Starý trh 40
Dvorovú časť územia skúmali v roku 2007 archeológovia. Na mieste našli včasnonovoveký materiál i významný fragment okraja nádoby púchovskej kultúry. Vo vrstve, ktorú poškodili základy domu, objavili výskumníci malú poškodenú poľskú mincu. Solidus z obdobia Jána II. Kazimíra sa datuje do roku 1664. V súčasnosti na mieste meštianskeho domu sídli súkromná firma.
Spracovala: Patrícia Rozgonyiová, foto: Patrícia Rozgonyiová, archív Nory Baráthovej
zdroj: Pamiatková rezervácia Kežmarok