História, ktorej sa rokmi stávame súčasťou, je nielen spomienkou na minulosť, ale aj studnicou poznania. Ako vyslúžený lekár-pôrodník často spomínam na roky svojej aktívnej činnosti, veď som v kežmarskej pôrodnici pracoval od roku 1966 do roku 2005, takmer 40 rokov.
Zaujímalo ma, ako to v Kežmarku s pôrodníckou starostlivosťou bolo predtým, kedy sa začala písať história organizovanej starostlivosti.
Prvá zmienka o nemocnici v Kežmarku je z roku 1907, keď na základe zákona č. 21 z r. 1898 o nemocniciach vznikla Mestská všeobecná nemocnica. Bola zriadená v budove bývalého Méeseho hotela. Vedúcim lekárom bol Leopold Taichner, s ktorým pracovali 3 sestry a 1 babica. Poskytovali starostlivosť tehotným rodičkám aj gynekologickým pacientkam. Už v prvej polovici 17. storočia pôsobil v Kežmarku Gregor Ján Tatrai, aktívny pôrodník, ktorý vykonával aj chirurgické zákroky. Začiatkom 20. storočia Béla Alexander (1856 – 1915) založil kliniku röntgenológie v Budapešti. Pracoval s prvým röntgenovým prístrojom v Uhorsku, v Kežmarku pôsobil ako praktický lekár. Urobil prvé rtg. snímky tehotnej ženy – vlastnej manželky, žiaľ jeho syn Imrich bol rtg. žiarením poškodený. Od roku 1992 je po ňom pomenovaná aj terajšia kežmarská nemocnica – Nemocnica Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Vzdelávacou inštitúciou v nemocnici je Spolok lekárov MUDr. Vojtecha Alexandra. Bol som jeho zakladajúcim členom a prvým predsedom. Teraz je dlhoročným predsedom Peter Slovík, sekretárom Peter Marko, MPH.
V r. 1945 vzniklo spoločné chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie so 73 lôžkami. Primárom oddelenia bol Tibor Galas. Od r. 1946 bolo otvorené aj interné oddelenie so 17 lôžkami, primárom bol Dezider Rigó.
Sekundárnymi lekármi na chirurgickom a gynekologicko-pôrodníckom oddelení boli J. Šeliga, V. Kondrlík, I. Murgaš, J. Smola.
V r. 1955 sa osamostatnilo gynekologicko-pôrodnícke oddelenie od chirurgie. Malo 20 postelí, primárom sa stal Šeleng, pôvodne ambulantný gynekológ vo Svite, starý pán už v dôchodkovom veku. Mal jedného sekundárneho lekára Féhla a štyri babice Kiliánovú, Kiššovú, Biesovú a Vernarcovú.
V r. 1956 sa primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia stal Juraj Haulik, ktorý prišiel do Kežmarku z Trebišova. Sekundárnymi lekármi boli Jozef Riedl a Dr. Drahomíra Paduchová.
Od apríla 1966 do februára 1980 bol primárom oddelenia Ondrej Kulík. Prišiel z Bardejova od primára Ovesného. Oddelenie malo v tom čase najprv 28 postelí, od r. 1969 41 postelí, neskôr až 53 postelí. Zástupcami primára boli Dušan Roch (1970 – 1972), Martin Kopaničák (1973 – 1980).
V rokoch 1960 až 1991 kežmarská nemocnica bola súčasťou OÚNZ Poprad.
Vo februári 1980 po náhlom úmrtí primára Ondreja Kulíka sa primárom oddelenia stal Martin Kopaničák, ktorý viedol oddelenie až do r. 2002. Od roku 1993 bol aj okresným odborníkom v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
V r. 1992 bola ukončená prístavba a rekonštrukcia celého oddelenia, čím sa vyriešili mnohé problémy, ktoré súviseli s nevyhovujúcimi priestormi a vybavením. Aj keď všetky rekonštrukčné práce a prístavba oddelenia sa diali za plnej prevádzky, čo sťažovalo našu prácu aj komfort pacientok, výsledok bol neoceniteľný.
Oddelenie získalo moderný ráz s postupným novým technickým a prístrojovým vybavením. Boli obdobia, keď ročne bolo na oddelení hospitalizovaných vyše 2-tisíc pacientok a odvedených okolo 1 300 pôrodov. Zaviedli sme mnohé nové diagnostické, terapeutické a operačné postupy. Po Nežnej revolúcii sme boli jedno z dvoch oddelení na Slovensku, kde sa nevykonávali umelé aborty, aj keď ako primár som to nemal jednoduché. Stabilizácia lekárov nebola ľahká, najmä do ukončenia prístavby a rekonštrukcie.
Počas môjho pôsobenia na našom oddelení alebo v „spádovke“ pracovali títo lekári: J. Riedl (1955 – 1988), O. Kulík (1966 – 1980), M. Kopaničák (1966 – 2005), D. Roch (1966 – 1972), J. Novotný (od roku 1973), S. Paštéková, V. Andiľová, M. Petreková, V. Bohmer – aktuálne primár v Poprade, I. Gibala, O. Škodová, E. Zuštiaková, Ľ. Lipták, Š. Vojtaššák, I. Lenďák, A. Gindl, A. Teplica, G. Turňanský, M. Raučina – aktuálne zástupca primára v Poprade, J. Janík, Mohamed Jaber Saad, O. Dovala, A. Jakubec, M. Varga, Ľ. Imrichová, P. Feitscher, ktorý zahynul s manželkou pod lavínou, E. Luptáková, Ľ. Čobirka, K. Šovčík, D. Lisý.
Veľkú zásluhu na riadnej prevádzke oddelenia mali aj 3 vrchné sestry: M. Budzáková, L. Ištóková a H. Vosovičová, ktorá sa podieľala na chode oddelenia počas všetkých rekonštrukčných prác aj bežnej prevádzky. Za vedenie a starostlivosť o stredný a nižší zdravotnícky personál si zaslúžia vďaku a uznanie. Poďakovanie patrí všetkým pracovníkom oddelenia.
Spomeniem prof. MUDr. Michala Valenta, vedeckého sekretára SGPS, ktorý bol naším garantom pri organizovaní podujatí a Kežmarských lekárskych dní.
Od roku 2003 sa primárom oddelenia v pomerne krátkom slede stali J. Novotný a V. Bohmer. V roku 2007 sa primárom oddelenia stal Vladimír Vozár, žiaľ predčasne zomrel.
Retrospektívne s nostalgiou spomínam na prežité roky svojej medicínskej praxe. Z prehľadu, ktorý som uviedol, som zistil, že som bol jedným z najdlhšie aktívne pôsobiacich pôrodníkov v Kežmarku. Aj keď život lekára-pôrodníka nie je ľahký, často zažíva stresové situácie, vyžaduje veľa prebdených nocí, predsa mám na tieto roky krásne spomienky. Za zásluhy a svoju prácu som bol Slovenskou lekárskou spoločnosťou ocenený bronzovou a striebornou medailou SLS, diplomami a ďakovnými listami Slovenskej gyn.-pôr. spoločnosti.
V roku 2014 na slávnostnom zhromaždení s ďalšími ocenenými z rúk primátora mesta som si prevzal Cenu mesta Kežmarok. Považujem to za ocenenie aj mojich spolupracovníkov.
Martin Kopaničák
