Pozornosť každého návštevníka dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku zaujme mimoriadne bohatá výzdoba organového chóru, ktorý zdobia maľované postavy anjelov, hrajúcich na rôznych hudobných nástrojoch. Do centra tohto chóru bol vsadený barokový organ, pochádzajúci od levočského výrobcu organov Vavrinca Čajkovského (Laurencius Czaykoffsky), ktorý jeho výstavbu po podpísaní zmluvy s miestnym cirkevným zborom v Kežmarku, dokončil v rokoch 1719 – 1720. Cirkevný zbor organárovi vyplatil v hotovosti 510 florénov, ďalej 135,60 florénov za cín a ešte 3 florény za 10 hôlb vína.
Krstné meno organára Čajkovského niektoré dokumenty uvádzajú aj ako Ján alebo Jozef, no sám sa však podpisuje ako Lorentz. Dokladom toho je pozitív v rímskokatolíckom kostole vo Vojňanoch, ktorý je označený menovkou Lorentius Czeukowsky, Orgel- und Instrument-Macher in Leutschau 1726.
Kežmarský organ má v súčasnosti 18 registrov. V roku 1720 Čajkovský postavil organ, ktorý mal len 12 registrov, 10 v manuáli a zvyšné 2 v pedáli. V roku 1729 bol do chóru vstavaný druhý organ, takzvaný pozitív so 6 registrami, ktorý bol starší než organ postavený v roku 1720. I tento malý pozitív pochádzal od majstra Čajkovského. Dva samostatné organy boli spojené do jedného celku, a tak vznikol dvojmanuálový organ s 18 registrami. Túto prestavbu podľa záznamov na vzdušnici pozitívu – malého organu vykonal v 1729 ďalší spišský organár Martin Korabinský, pôsobiaci v Spišskej Novej Vsi. Korabinský ako výrobca organov bol známy od roku 1687. Nápis v kartuši hlavného stroja udáva, že organ zadovážil evanjelický cirkevný zbor v roku 1717, keď bol aj kostol postavený, a v roku 1727 ho dal ozdobiť a pozlátiť Michael Fischer starší s manželkou Evou, rod. Unterbaum. Ďalší text v kartuši pozitívu hovorí, že túto časť nástroja dal postaviť a vyzdobiť Sigismund Szakmáry s manželkou Zuzanou, rod. Szontagh. V spodnej časti organu je nemecký nápis: Ježis, Ty sám pravé slnko, si moje všetko.
Paralelu organu s oltárom môžeme vidieť aj na bohatej akantovej výzdobe s motívom pásky, šatky a kvetov po obidvoch stranách organu, pozlátenou plastikou anjela nad pozitívom, napodobňujúceho karyatídu kazateľnice a aj zoskupením zlatých lúčov, pripomínajúcich slnká, ktorými je symbolizovaný sám Kristus. Farbou zdobené píšťaly sú špecialitou Spiša a východného Slovenska. Maliarska výzdoba týchto organových píšťal pripomína hlavy v podobe plameňa s otvorenými ústami, cez ktoré vychádza zvuk. Kežmarský organ patrí medzi najstaršie dvojmanuálové nástroje na území Slovenska. Ak k tomu pripočítame aj bohatú ornamentálnu výzdobu realizovanú Jánom Lerchom, tak patrí medzi najcennejšie zachované funkčné barokové pamiatky. Dňa 31. októbra 2017 bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu pod emisným číslom 646 s názvom 500. výročie reformácie (1517) a nominálnou hodnotou 1,15 eur. Autorom výtvarného návrhu je Dušan Kállay, tvorcom oceľorytiny Martin Činovský. Známku vytlačila technikou oceľotlače z plochých platní v kombinácii s ofsetom Poštovní tiskárna cenin Praha. Známka získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen“ v Bruseli. Známka Slovenskej pošty sa v jednej z najstarších súťaží poštových známok v Európe presadila v konkurencii príspevkov z 27 krajín. Slávnostné odovzdávanie cien súťaže sa uskutočnilo 15. septembra 2018 v Sále milícií historickej bruselskej radnice za prítomnosti veľvyslancov všetkých ocenených krajín.
Bohatá história tohto organu hovorí aj o starostlivej opatere, ktorá si vyžadovala pravidelnú údržbu. Dvojmanuálový organ má mechanické traktúry a zásuvkové vzdušnice. Zaujímavá je vzdušnica hlavného stroja, ktorá má dve samostatné ventilové komory. Z tohto faktu niektorí organológovia usudzovali, že pôvodný Čajkovského organ bol tiež dvojmanuálový. Viaceré okolnosti však takýmto úvahám odporujú. Klaviatúry sú na prednej stene sokla organovej skrine hlavného stroja, takže organista sedí chrbtom k pozitívu a oltáru.
Zdroj: ecavkk.sk
