Aktuality

V minulom roku realizovalo Múzeum v Kežmarku spolu s Múzeom Spiša v Spišskej Novej Vsi archeologický výskum vo Švábovciach, konkrétne v polohe Sad. V súčasnosti prebieha projekt zameraný na podrobnú analýzu nálezového materiálu.

Cieľom projektu je získať doplňujúce informácie metódami výskumu vychádzajúcimi z rôznych vedných oblastí. Keramika, kovové predmety, kováčska troska, ale i ojedinelé formy na odlievanie predmetov z farebných kovov sú analyzované aj z pohľadu technologických postupov výroby. Získané uhlíky a semienka vypovedajú o používaných drevinách, pestovaných plodinách, o prírodnom prostredí v danom období. Zvieracie kosti svedčia napríklad aj o stravovacích návykoch.

Prečo sa taký komplexný výskum, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, rieši na lokalite, ktorá zdanlivo s Kežmarkom nesúvisí? Poloha Sad v intraviláne Šváboviec je z určitého hľadiska výnimočná. Jedná sa o územie uprostred obce v blízkosti kostola a bývalého panského dvora, ktoré ostalo od stredoveku neporušené. V minulosti sa jednalo o pozemkový majetok patriaci k šľachtickej kúrii. Až v priebehu 19. storočia bol rozdelený na súkromné políčka.  Na  ploche s rozlohou 600 m² tu bolo preskúmaných 17 stredovekých, prevažne hospodárskych objektov. Spolu s hnuteľnými nálezmi predstavujú zaujímavé spektrum činností, ktoré sa tu v stredoveku vykonávali. Súviseli napríklad s kováčstvom či kovolejárstvom. Našli sa aj kostené ihly, šidlá, hlinený praslen.  Existencia prevažnej časti z nich súvisí so vznikom stredovekej dediny Švábovce. Založili ju nemecký hostia v rámci kolonizácie Spiša po mongolskom vpáde okolo polovice 13. storočia.  Unikátny je nález strieborného denára z obdobia posledného z Arpádovcov, Ondreja III. (1290-1301), vôbec prvý na Slovensku. Na konci 13. storočia väčšina objektov zanikla, neskôr v prvej polovici 15. storočia tu fungovala kováčska dielňa. Práve skutočnosť, že objekty neboli narušené novovekou činnosťou, ako aj ich vzťah k počiatkom stredovekých Šváboviec, robia lokalitu výnimočnou. Čo by sme za to dali, keby v Kežmarku bolo možné preskúmať neporušené pozostatky prvej osady nemeckých hostí, prípadne staršiu slovanskú osadu niekde na území mesta!

V roku 1294 pripadli Švábovce Arnoldovi, bratovi Jordana, zakladateľa šľachtického rodu pánov z Hrhova (neskorší Görgeyovci). Arnold získal privilégiá, vďaka ktorým sa páni zo Šváboviec (Švábyovci) zaradili medzi vyššiu spišskú šľachtu. Predpokladáme, že zmena vlastníctva viedla k zániku objektov v lokalite. Pozemok sa stal súčasťou majetkov prináležiacich k zemepanskej kúrii. V roku 1517 získal Švábovce Krištof Varkoč, kapitán Kežmarského hradu. Švábyovci vlastnili majetky vo viacerých zamagurských obciach, napríklad aj v Slovenskej Vsi, Bušovciach, Vojňanoch, čiže v dnešnom kežmarskom okrese. Práve na tieto majetky sa sústredila ich hlavná pozornosť po odchode zo Šváboviec.

Súčasťou projektu je aj online prezentácia výsledkov archeologického výskumu na stránke Múzea v Kežmarku formou interaktívnej 3D mapy terénu, ktorú vytvorila spoločnosť Overhead s.r.o. Virtuálne spracované nálezisko ponúka takmer neobmedzené formy prezentácie aj s možnosťou jej ďalšieho vývoja.  Prezentácia bola sprístupnená od 5. novembra a dostupná bude do konca roka 2021. Veríme, že takáto forma predstavenia lokality umožní návštevníkom stránky múzea, utvoriť si lepšiu predstavu o tom, čo znamená archeologický výskum a ako môže obohatiť naše poznanie o krajine, v ktorej žijeme.

Prezentáciu na online 3D platforme podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Marta Kučerová,

archeologička Múzea v Kežmarku

Text pod fotku: Archeologický výskum v lokalite Šváboviec.