Blížia sa sviatky Vianoc, sviatky Narodenia nášho Pána Ježiša Krista. Oslava týchto sviatkov je sprevádzaná vždy veľkou radosťou, ale zároveň je aj veľmi sprofanizovaná. Veľakrát sa stáva, že práve tá duchovná podstata sviatkov Vianoc, Narodenie Pána, ide niekde do úzadia a do popredia sa dostáva všetko možné, materiálne.
Prednedávnom som v jednej publikácii našiel takýto imaginárny list nášho Pána Ježiša Krista adresovaný každému jednému z nás. Tento list je pre nás na hlboké zamyslenie práve v tomto čase, keď sa pripravujeme na sviatky Vianoc:
„Drahý priateľ, ako vieš, každý rok sa koná oslava mojich narodenín. Pred mojím sviatkom veľa ľudí nakupuje darčeky. Média na každom kroku upozorňujú ľudí na moje narodeniny. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. No čím ďalej to ide, tým viac sa zdá, že iba málokto už pozná skutočný dôvod týchto osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, jedia dobré jedlá a popíjajú kvalitné drinky. No mnohí v skutočnosti nepoznajú význam týchto osláv.
Spomínam si, že aj minulý rok bola usporiadaná oslava na moju počesť. Príprava bola veľká. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný!!! Keď prišiel deň narodenín, prišiel som, ale nechali ma stáť vonku. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Pravdupovediac, ani ma to veľmi neprekvapilo. V posledných rokoch predo mnou mnohí zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa odhodlaný som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som, čo sa bude diať. Všetci jedli, pili, bavili sa, ale na mňa si nikto nespomenul. Pochopil som, že som nechcený, preto som radšej odišiel…
Každý rok sa oslava mojich narodenín zhoršuje. Ľudia akoby pamätali iba na jedlo, pitie či zábavu, no na mňa zabúdajú. Bol by som rád, keby si mi počas týchto Vianoc dovolil vstúpiť do svojho života, do života tvojej rodiny. Potešilo by ma, keby si uznal tú skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne aj pre teba, aby som ťa zachránil.
Keďže ma mnohí nepozvali ani tento rok, usporiadal som vlastnú oslavu. Príprava ešte stále prebieha. Dnes som poslal mnoho pozvánok a jedna je aj pre teba. Chcel by som vedieť, či prídeš, aby som mohol napísať tvoje meno zlatými písmenami do knihy pozvaných. Drahý priateľ, pošli za mňa túto pozvánku aj všetkým, na ktorých ti záleží! Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave. Uvidíme sa čoskoro. Mám ťa rád.”
Prajem nám všetkým do týchto sviatkov, aby táto pozvánka od nášho Pána Ježiša bola prijatá v každom srdci.
Marián Sterančák,
gréckokatolícky farár farnosti Ľubica
