Klietka hanby bola umiestnená v našom meste na Hlavné námestie v roku 2015 ako atrakcia festivalu Európske ľudové remeslo. Objekt zhotovili vlastnými rukami študenti a majstri kováčskeho odboru zo Súkromnej strednej odbornej školy Biela voda v Kežmarku.
Ľudia v minulosti poznali viaceré miesta, ktoré slúžili na pranierovanie, čiže na verejné poníženie za spáchané delikty. Najčastejšie sa na to využíval stĺp alebo klietka. Bolo to praktické pozbavenie cti človeka. Tento druh trestu sa začal v Európe používať na začiatku 13. storočia. V začiatkoch sa ako pranier využívalo základné brvno šibenice, ku ktorému bol odsúdený pripútaný za krk, spolu s tabuľou opisujúcou jeho previnenie. Na Slovensku sa najčastejšie používal drevený alebo kamenný stĺp. Do klietky hanby sa bolo možné dostať za dnes pomerne všedné delikty, ako napríklad ohováranie, cudzoložstvo, opilstvo či nočné bujaré hýrenie. Na nešťastníkov zamknutých v stiesnenom zamrežovanom priestore priamo v centre mesta bolo dokonca dovolené aj pľuvať.
Prvé záznamy o klietke hanby nachádzame v kežmarskej mestskej daňovej knihe z roku 1525, kde sa o nej dozvedáme ako o klietke hanby pre zlé ženy. Spôsob, ako sa tam dostať bol jednoduchý. Ak v minulosti v Kežmarku otca rodiny žena alebo dcéra neposlúchala tak, ako sa patrí a často tak, ako si sám predstavoval, skončila v klietke. Dnes by sme mohli povedať, že mala jedinečnú možnosť vlastnej sebareflexie. Odsúdeným ženám v klietke hanby však nebolo veľmi veselo, keďže si počas svojho pobytu v nej vytrpeli svoje, od pľuvancov po nadávky.
Druhým známym pranierom bol kežmarský stĺp hanby, ktorý bol postavený v roku 1557. Stavby sa vtedy ujal murársky majster Štefan, a to priamo na kežmarskom námestí, za čo dostal v tej dobe až kráľovskú odmenu v hodnote 25 zlatých. Za toľko zlatých sa vtedy dal kúpiť napríklad aj dom. Pranier vydržal v meste 244 rokov, až do roku 1801, keď ho zlikvidovali.
Mesto Kežmarok si v roku 2014 dalo vypracovať dva návrhy na umelecké stvárnenie klietky hanby. Rozhodnúť sa tak malo medzi gotickým a renesančným. Napokon sa rozhodlo, že v Kežmarku bude stáť klietka hanby v renesančnom štýle, ktorého prvky nájdeme na zvonici pri Bazilike svätého Kríža. Tvarom pripomína klietku pre vtáčika, len je podstatne väčšia a jej úloha bola v histórii, ako už samotný názov naznačuje, nie veľmi lichotivá. „V súčasnosti je pre turistov atrakciou a vďačným miestom na fotenie,“ poznamenala Erika Cintulová, riaditeľka múzea v Kežmarku.
Ondrej Miškovič
