Aktuality

Materiál s veľkým potenciálom na tvorenie nás obklopuje každý deň. Ak sa dostane k mysli plnej nápadov a šikovných rúk, vznikne originálny výrobok. Nielen na najkrajšie zážitky z festivalu EĽRO sme sa pýtali remeselníčky Margity Jurčovičovej.

„Žijem v rodine kde sa stále niečo vyrábalo a vyrába. Babička krásne vyšívala, sestra sa venovala batikovaniu a maľovaniu hodvábu a mamina pleteniu a šitiu. Práve mamina mi robí pracovnú asistentku v chránenom pracovisku, nakoľko som zdravotne znevýhodnená. Spolu vytvárame textilné bábiky, zvieratká, kľúčenky a dekoratívne predmety z rôznych materiálov,“ popisuje svoju cestu k ručným prácam Jurčovičová. Kreatívne tvorenie mali zrejme jednoducho v krvi. Už len nájsť spôsob, ako svoje výrobky vniesť do sveta. Príležitosťou bol pre nich festival EĽRO, o ktorom sa už dopočuli zaujímavé chýry.

Rozhodnutie pripojiť sa k ostatným remeselníkom priniesla samotná komunita. Rozprávali sa medzi sebou o unikátnom festivale a o tom, aká úžasná táto akcia je. Pripraviť svoj predajný stánok závisí od ponúkaných výrobkov. Niektorí remeselníci na to potrebujú aj celý rok, aby ich mali dostatok. Určite je pre každého remeselníka výnimočným okamihom rozhovor s návštevníkmi. Nahliadajú mu na ruky a so zatajeným dychom sledujú proces výroby. Na záver finálny produkt ocení nejeden záujemca a pridá zopár doplňujúcich otázok. „Väčšinou sa ľudia pýtajú, koľko trvá výroba jednotlivých hračiek a kde beriem inšpiráciu,“ hovorí Jurčovičová. Uznanie prišlo aj od vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku, ktorému sa práca remeselníčky veľmi páčila. Tento moment patrí medzi tie najkrajšie, ktoré mohla na festivale EĽRO zažiť.

Prvý ročník remeselného festivalu priniesol pre nového remeselníka zaujímavú skúsenosť. Mnohokrát sa potešili tomu, že boli vybraní spomedzi viacerých a mohli sa zúčastniť. Možno bol na začiatku i strach, či sa v množstve podobne šikovných ľudí nestratí. „Bola som prekvapená perfektnou atmosférou a záujmom ľudí o moje výrobky,“ spomína na svoju premiéru na festivale Jurčovičová.

Patrícia Rozgonyiová, foto: Archív Margity Jurčovičovej