Aktuality

Jeseň je obdobie spojené s návratom žiakov a študentov do školských lavíc. Každý rok do nich premiérovo zasadajú tisícky prvákov, ktorí sa učia písať, čítať, počítať. Na tento účel využívajú šlabikáre a prvé čítanky.

Múzeum v Kežmarku spravuje i fond školstva a ten ukrýva nielen bežné vyučovacie pomôcky, ale tiež rôzne knihy, učebnice. Teraz sa bližšie pozrieme na tie, ktoré využívajú najmenší.

So šlabikárom sa isto stretol každý jeden z nás. Knihu, vďaka ktorej sme spoznávali prvé písmená, uchováva dodnes doma málokto. Preto sa v kežmarskom múzeu nachádza iba deväť kusov slovenských šlabikárov spadajúcich do rokov 1924 – 1988; z toho do medzivojnového obdobia len dva.

Fonomimický šlabikár – prvá čítanka, ktorú napísal tím slovenských učiteľov a druhé vydanie opravil Jozef Koreň, vydalo Štehrovo kníhkupectvo v Prešove počas roka 1924. Vytlačený bol u prešovského kníhtlačiara A. Kóscha, nákupná cena predstavovala sumu sedem korún. Na obálke ladenej do štátnych bielo-modro-červených farieb je osem osôb v ľudovom kroji, smerujúcich k budove s nápisom Ľudová škola. Spoza nej vystupuje trojvršie s dvojkrížom a vychádzajúcim slnkom. V úvode učebnice sa nachádza čiernobiely portrét prezidenta T. G. Masaryka. Zvyšok šlabikára sa delí na tri časti. Prvá sa venuje príprave na písanie a základným ťahom slovenských písmen. Na stranách 7-31 sú predstavené jednotlivé písmená abecedy spojené s obrázkami, ukážkami písania a ich využitie v slabikách. Druhá kapitola (strana 32-48) patrí veľkým písmenám, jej obsah tvoria krátke vety, ľudové múdrosti (Groš je ťažko vyrobiť, ešte ťažšie odložiť) a najznámejšie krstné mená. Tretia časť (strana 49-92) pozostáva z krátkych textov, príbehov, piesní bez nôt a básničiek obohatených o obrázky. V jej závere nájdeme slovenskú a českú hymnu či pieseň Hej, Slováci. Zvyšok publikácie tvorí obsah. Učebnicu podľa rukopisu využívala Anna Olexa z obce Kubachy, dnes Spišské Bystré.

Učebnicu Šlabikár a prvá čítanka pre prvú triedu ľudových škôl zostavili Julius Ballo a Daniel Bučenec, vydala ju bratislavská vydavateľská a literárna spoločnosť „Komenský“ v roku 1926. Vytlačená bola v Turčianskom sv. Martine. Na hnedom obale sú v kvetinovom ozdobnom rámčeku deti chytajúce motýľov. Predsádku knihy tvoria ornamenty z písmen ABC a nevyplnený štítok s miestom na meno užívateľa učebnice. Aj táto publikácia sa delí na tri kapitoly. Prvá (strana 7-36) sa venuje jednotlivým písmenám v písanej i tlačenej podobe, nechýbajú ani jednoduché slabiky, slová. Zaujímavé je, že texty dopĺňajú farebné obrázky. Druhá kapitola (strana 37-61) znova predstavuje písmená abecedy, ale ich využitie je uplatnené v jednoduchých vetách, príbehoch v písanej aj tlačenej forme. Medzi vybranými pojmami slovenských miest sa nachádza i slovo Kežmarok. Záverečná tretia kapitola (strana 62-84) obsahuje kratšie texty a básničky určené na precvičovanie čítania, obohatené o čiernobiele obrázky. Nechýbajú porekadlá, hádanky (dobovo hádky). Žiaľ, záverečná časť učebnice – sedem strán i ochranný obal, chýba.

Štruktúra oboch šlabikárov je v základných rysoch viac-menej zhodná, ale posun v grafickom spracovaní je značný. I to je dôkaz, že kompetentným záležalo, aby najmenším spríjemnili a zatraktívnili vzdelávanie od začiatku nástupu do školy.

Vladimír Julián Ševc, Foto: Múzeum v Kežmarku

Text pod foto: Šlabikáre hradnej muzeálnej zbierky.