Len nedávno sa mi kamarát priznal s krásnym úspechom. Určite ho poznáte aj vy. Je neprehliadnuteľný, keď ho v zime v centre mesta stretnem len v kraťasoch a tričku. Ja, zababušená až po uši, veď sneží, a on si vykračuje v botaskách a krátkom oblečení. Zima mu neprekáža. Je predsa jeden zo zakladateľov klubu kežmarských otužilcov. Maroš Novotný.
Maroš, na akej súťaži si bol a kde to bolo?
Začiatkom tohto roku sa v Slovinsku konali majstrovstvá sveta zimných plavcov. Bolo to od tretieho do deviateho februára pri jazere Bled. Súťažil som v dvoch kategóriách. Okrem toho som sa zapojil aj ako súťažný zimný plavec do Slovenského pohára v zimnom plávaní, na ktorom sa v jednotlivých kolách zúčastňuje približne 120 plavkýň a plavcov z celého Slovenska.
Kedy si začal so súťažným plávaním?
Otužujem sa už od detstva, ale súťažne som začal plávať až v roku 2019. Predtým som chodil na súťaže iba ako sprievod. Majstrovstvá sveta boli moje prvé väčšie preteky. Chcel som zažiť atmosféru medzinárodnej súťaže. Slovinsko je krásna krajina a ponúka veľa možností na zimné plávanie.
Pricestovali do Slovinska s tebou aj ďalší Slováci?
Áno. Cestoval so mnou aj Maťo Krajčo, spoluzakladateľ klubu, ktorý pláva v kategórii do 30 rokov. Mal veľmi silnú konkurenciu, boli tam olympijskí plavci aj majstri sveta. Zo Slovenska prišli viacerí. Z Piešťan, z Bratislavy, aj z ďalších veľkých klubov.
Aký úspech si dosiahol?
V mužskej kategórií ročníkov 1952 až 1957 som v disciplíne prsia na 25 metrov skončil dvadsiaty piaty a vo voľnom štýle tiež na 25 metrov som sa umiestnil desiaty.
Kde najčastejšie trénuješ? Otužuješ sa v zime aj v lete?
Trénujem v lete aj v zime. Je to rôzne. V zime chodievam na turistiku do Tatier. Nikto so mnou nechcel ísť. Tak som sa vybral sám. Mal som dva dni voľna. Vonku bolo mínus sedem. Autobusom som sa vyviezol do Smokovca a šiel na Hrebienok. Tam som sa vyzliekol do kraťasov a s batohom na chrbte som vyšiel na Rainerovu chatu. Odtiaľ som chcel ísť na Zamkovského chatu, ale začalo intenzívne fúkať, tak som sa vrátil na Hrebienok. Potom som pešo prešiel do Starej Lesnej. Vtedy som urobil desať kilometrov v krátkych nohaviciach pri teplote mínus sedem stupňov. Tak takto trénujem v zime.
A čo letná príprava?
Pred mojimi prvými pretekmi som nikdy nekládol dôraz na plaveckú prípravu. Myslel som si, že päťdesiat metrov plávania hravo zvládnem. No mýlil som sa. Keď som začal plávať, desať metrov pred cieľom som si myslel, že sa utopím. Nevedel som dýchať a vyliezť z bazéna s ľadovou vodou so stuhnutými nohami nie je sranda. V zimnej vode je plávanie omnoho náročnejšie. Tak som začal trénovať. V príprave plávam 200 metrov tam a dvesto naspäť a súťažne som zaplával už viac ako kilometer v studenej vode. Kamarát Maťo zaplával päť kilometrov.
Desiaty na svete v zimnom plávaní skončil Kežmarčan Marián Novotný. Na začiatok veľmi pekný úspech. Klub Kežmarskí otužilci funguje už päť rokov a má za sebou niekoľko úspešných umiestnení. Za redakciu Novín Kežmarok jeho členom blahoželáme, držíme palce v ďalšom súťažení a prajeme dostatočne chladnú vodu na otužovanie v tatranských vodných nádržiach a potokoch. No a, samozrejme, ďalší otužilci sú v klube podľa slov Maroša vítaní.
Zuzana Šlosárová
