Rozširovanie zelene v meste je dlhodobým cieľom samospráv na Slovensku. Počas rokov sa menili plány, aké stromy a kde bude mesto či občania z vlastnej iniciatívy vysádzať. V minulosti sa o zeleň v meste značne starali Okrášľovací spolok pod vedením Dr. Alexandra a Zalesňovací spolok. Dnes je starostlivosť o zeleň na pleciach oddelenia územného plánu, životného prostredia a stavebného poriadku mesta.
Park na Jeruzalemskom vrchu
Zaujímavým súhrnom výsadbových prác v minulosti je pre Kežmarok diplomová práca Vladimíra Imricha, ktorý sa venoval spolkom zaoberajúcim sa zeleňou v meste. Na území Jeruzalemského vrchu nasadil Zalesňovací spolok, ktorý vznikol v roku 1907, prevažne ihličnaté dreviny, akými sú: Smrek obyčajný (Picea excelsa), Borovica lesná (Pinus silvestris), Borovica čierna Nigra (Pinus nigra) či Smrekovec opadavý (Larix decidua). Pre občanov mesta bol Jeruzalemský vrch vtedy veľmi vyhľadávanou lokalitou, pretože sa nachádzal v blízkosti mesta a stromy v letných horúčavách poskytovali chládok. Pamätníci si spomínajú aj na reštauráciu, v ktorej mali možnosť sa občerstviť a zabaviť. „Reštaurácia mala poskytovať členom spolku a ich rodinným príslušníkom občerstvenie pri vychádzkach a mala byť otvorená od 1. mája do 15. októbra každý rok,“ môžeme sa dočítať v diplomovej práci Vladimíra Imricha. Zalesňovací spolok, ktorý mal na starosti práve spomínanú lokalitu, v čase svojej najväčšej slávy evidoval 250 členov. Na Jeruzalemskom vrchu boli vytvorené chodníky a umiestnené lavice. Celá výstavba bola dosť nákladná a každý člen musel prispieť 20 korunami.
Park v okolí železničnej stanice
V roku 1917 vzniká park pri železničnej stanici, ktorý bol vybudovaný krátko po jej dostavbe. „Pôvodne bol park väčší, ale v 50. rokoch sa z časti parku utvorilo parkovisko autobusov,“ spomína Imrich vo svojej práci. Park bol týmto rozdelený na dve časti. Vyskytovali sa v nich domáce druhy ako Topoľ biely (Populus alba), Javor mliečny (Acer platonoides), Smrek obyčajný (Picea excelsa), Lipa malolistá (Tilia cordala), Ruža šípová (Rosa canina), Borovica lesná (Pinus silvestris) a iné. Výsadba zelene sa v medzivojnovom období zastavuje a pokračuje až v roku 1950.
Park v okolí Thökölyho hradu
Severovýchodnú časť Kežmarku uzatváral v minulosti Kežmarský hrad. „Začiatkom 18. storočia sa dostal Thökölyho zámok kúpou do vlastníctva mesta Kežmarok. Mesto sa vtedy staralo len o praktické využitie priestorov a nemyslelo na zachovanie jeho umeleckých hodnôt,“ uvádza Imrich. Okolo hradu sa rozkladal park, v ktorom boli umiestnené cudzokrajné kry, ako napríklad Dulovec japonský (Chaenomeles japonica) a Tavoľník van Houtteho (Spiraea van Houttei). Základ však tvorili domáce druhy drevín, akými boli Smrek obyčajný (Picea excelsa), Javor mliečny (Acer platonoides), Lipa malolistá (Tilia cordala), Topoľ čierny (Populus nigra), Breza previsnutá (Betula pendula), Hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare) a iné. Park si dodnes zachoval svoj nepravidelný sloh.
Park na Garbiarskej ulici
V roku 1812 bola po prietrži mračien v Kežmarku veľká povodeň. Voda z rieky Poprad zaplavila mesto. Zástupcovia mesta sa dohodli, že v budúcnosti zabránia povodniam vyhĺbením potoka, ktorému občania dali názov Liba a dnes ho poznáme tiež ako Husí potok. V koryte zasypaného potoka vznikol park, ktorý je pomerne úzky a dlhý. Môžeme v ňom badať náznaky pôvodnej trasy rieky, tiahnucej sa celou Garbiarskou ulicou. Na okrajoch parku sa nachádzajú stromy a kry, ktoré vysadil Okrášľujúci spolok mesta. Základ parku tvoria domáce druhy stromov a krov. Nájdeme tu druhy Lipa malolistá (Tilia cordala), Topoľ čierny (Populus nigra), Vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), Hloh jednosemenný (Crataegus monogyna) a iné.
Ondrej Miškovič
