Aktuality

Sto rokov organizovaného turizmu pod Tatrami

ilustračný obrázok

Turistika v Tatrách začala svoju kroniku písať v roku 1505 Beátou Laskou, ďalší pomyslený zápis do nej pribudol v roku1615, kedy traja študenti spoločne s Dávidom Fröhlichom vykonali prvovýstup na Kežmarský štít. Začiatok novodobej turistiky presne pred sto rokmi položil Klub československých turistov a rovnako začala aj činnosť horských vodcov.

Tatry sa rozdeľujú na Západné, Nízke, Vysoké a Belianske. Sú súčasťou 1200 kilometrov Karpatského oblúka. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier meria 26 kilometrov, Belianskych 14 kilometrov. „Kopské sedlo oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych. Vo Vysokých Tatrách je žula, v Belianskych vápenec. Voda tečie do dvoch morí, do Čierneho a Baltského. Najvyššie položené jazero v Tatrách je Modré pleso (2192 m.n.m.). Nachádza sa v Malej studenej doline a deväť plies máme nad 2000 metrov nad morom. Najväčšie jazero Vysokých Tatier je Veľké Hincovo pleso (1940 m.n.m.). Má plochu 20 hektárov a hĺbku 53 metrov. Vrchov vyšších ako 2500 metrov nad morom je 25. Výšku 2600 m.n.m.  presahuje iba desať štítov,“ začína rozhovor faktami Oto Rozložník.

Sedem štítov je prístupných pre verejnosť s turistickými značkami. Sú to Jahňací, Slavkovský, Východná Vysoká, Rysy, Kôprovský, Predné Solisko a Kriváň. Populárne medzi turistami sú všetky, záleží od zdatnosti. Najnavštevovanejšie sú predovšetkým Rysy a Kriváň, na Veľkú Vysokú sa dá prejsť z Poľského hrebeňa. Turistov motivuje i dlhoročná história spojená s výstupmi na slovenské dominanty. Chodníky sú tam upravené, túra potrvá i celý deň. „Výhodou Tatier je to, že sa približne do troch hodín vždy dostanete k chate. Z väčšiny štítov sú prekrásne výhľady,“ hovorí Oto Rozložník.

Turista však nesmie opustiť turisticky značkovaný chodník. Ostatné vrchy sú prístupné v sprievodne horského vodcu, napríklad Gerlachovský štít, Lomnický štít, Baranie rohy a Mengusovské štíty. „Na každú túru sa potrebujete včas pripraviť. Večer predtým doma pozrieť sprievodcu, mapu, počasie. Výhodou je ísť skoro ráno a urobiť si tak časovú rezervu. K času na turistickej značke je dobré prirátať ešte 20 percent na oddych, vyhotovenie fotografií, užitie si výhľadov. Dobrý turista do Tatier v lete nejde kvôli častým prudkým zmenám počasia. Vhodné je preto prechodné obdobie jari a jesene, kedy ma počasie nezradí,“ dodáva Rozložník.

K príjemným výstupom po turistickom chodníku patrí aj zastavenie na horskej chate. Často navštevovanou je chata na Zelenom plese. „Má veľmi dobrý prístup a nie sú cestou výrazné výškové rozdiely. Chladné osvieženie v lete kvôli tieňu lemuje trasu na chatu Plesnivec. Jednoduchou dostupnosťou sa môže chváliť turistický chodník na Sliezsky dom. Vedie tam i asfaltová cesta pre cyklistov, turistov na vozíčku a mamičky s kočiarmi,“ hovorí Rozložník a pokračuje: „Na chatu na Solisku sa vyveziete sedačkovou lanovkou, odtiaľ hodinku na Predné Solisko. Turistu očarí prekrásny výhľad na Kriváň a celú Popradskú kotlinu. Najviac slnečných dní po Lomnickom štíte sa ponúka pri Veľkom bielom plese, v blízkosti ktorého stála i Kežmarská chata.“ V roku 1942 vystriedala pôvodnú vojenskú Votrubovu chatu, ktorú vystavali spoločne s Klubom československých turistov Kežmarok. Po ustálení hraníc ju naďalej spravovali Kežmarčania a chata ostala im. Slávnostne ju otvorili 4. októbra 1942.

Patrícia Rozgonyiová