Aktuality

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Poznáte, aké expozície má naša mestská dominanta?

Radničná miestnosť

Táto expozícia je venovaná dejinám Kežmarku v nadväznosti na Magdeburské právo. Nachádzajú sa tu exponáty z bývalej kežmarskej radnice ( v súčasnosti sídlo Mestského úradu v Kežmarku) – skriňa na agendu mesta, pečatidlá, richtárske kreslá, volebné urny, mapa kežmarského chotára, symbolické plamenné meče a iné. Exponáty dopĺňajú figuríny v dobovom oblečení – kráľ Žigmund, kežmarský mešťan, pisár. Na stenách sa nachádzajú portréty Habsburgovcov a panely s textami o dejinách Kežmarku. Súčasťou expozície je aj infokiosk, kde návštevníci nájdu dobové fotografie Kežmarku aj ďalšie zaujímavé informácie ku dejinám mesta i samotnej radnice.

Expozícia zbraní

Expozícia zbraní sa nachádza v niekdajšej strážnej veži hradu. Rozdelená je na dve časti:  v prvej miestnosti návštevníci majú možnosť vidieť strelné zbrane:  hákovnice – najstaršie strelné zbrane, kuše, rôzne druhy pištolí, kliešte na odlievanie guliek. Na paneloch návštevníci nájdu zaujímavé informácie ku strelným zbraniam aj ku opevneniu mesta. Druhá miestnosť na poschodí  ponúka prierez  rôznych druhov chladných zbraní – bodných aj sečných ako sú meče, dýky, šable, brnenia, medzi ktorými sa nachádza aj vzácna husárska výzbroj zo 17. storočia so zlatým emblémom Panny Márie z Czestochowej na hrudi.

Hladomorňa

Ide o jednu z piatich zachovalých obranných veží Kežmarského hradu. V súčasnosti slúži ako vyhliadková veža na Kežmarok a je z nej v prípade pekného počasia krásny výhľad na panorámu Vysokých aj Nízkych Tatier. Táto veža je spájaná aj s jedným smutným príbehom, viažúcim sa ku Beáte Laskej – našej prvej známej turistky a zároveň aj manželke bývalého majiteľa hradu Alberta Laskyho. Beáta bola po príchode na Kežmarský hrad v roku 1565 natoľko ohúrená krásou Vysokých Tatier, že sa vybrala údajne s Kežmarčanmi na výlet do údolia Bielej vody. Po návrate z tejto túry ju dal jej manžel uväzniť do hladomorne, lebo tento jej čin pokladal za mravný prehrešok. Ale v skutočnosti išlo o niečo úplne iné…

Strelecký spolok

Expozícia streleckého „bratstva“ v Kežmarku patrí medzi unikáty na Slovensku. Strelecký spolok vznikol v roku 1510 a patrí medzi najstaršie spolky svojho druhu na Spiši. Zbierkové predmety, ktoré sa nachádzajú v tejto expozícii, pochádzajú z bývalej kežmarskej strelnice, kde spolok sídlil. Medzi vzácne exponáty patria takzvané kráľovské terče, vyznamenania, rôzne ukážky zbraní, ale aj dobové fotografie spolku a jeho členov.

Život a dielo Dr. Vojtecha Alexandra (1857 – 1916)

Expozícia dokumentuje život významného lekára, prvého rőntgenológa, prvého docenta a profesora rőntgenológie a zakladateľa nového vedného odboru rádiológie v bývalom Uhorsku. V jednej miestnosti návštevníci nájdu rodinné  fotografie  a rodokmeň MUDr. Alexandra. Ďalšia časť expozície mapuje jeho profesionálny život. Najvzácnejším exponátom je jediný zachovalý röntgenový prístroj, ktorý vyrobila firma Reiniger Gebert und Schall v Erlangene v roku 1897.

Mesto Kežmarok v 19. a začiatkom 20. storočia

Expozícia dokumentuje politický, hospodársky, kultúrny a športový život Kežmarku od roku 1848 – 1849 až po začiatok 20. storočia. Návštevníci tu nájdu množstvo zaujímavých informácií aj zbierkových predmetov z jednotlivých oblastí. Časť expozície je venovaná histórii  židovskej komunity, ktorá kedysi predstavovala pätinu miestneho obyvateľstva.

Expozícia lekárne

Inventár celej expozície pochádza z bývalej lekárne z Ľubice z konca 19. a začiatku 20. storočia. Expozícia sa nachádza v niekdajšej hradnej klenotnici a je symbolicky venovaná Spolku spišských lekárov a lekárnikov, ktorý vznikol v roku 1867.  Z činnosti spolku sa vo vitríne nachádzajú ukážky zborníkov, ktoré vydávali. Zariadenie lekárne pozostáva zo sklenených fľašiek – stojatiek na rôzne druhy liečiv, z keramických nádob, rôznych laboratórnych predmetov – skla. Atmosféru lekárne dotvárajú sochy, symbolizujúce lekárske a lekárenské vedné disciplíny. Na panely sú fotografie z bývalých kežmarských lekární – U zlatého jeleňa a U uhorskej koruny. Z poslednej z nich na stene visí aj vývesný štít. Medzi ďalšie vzácne exponáty patrí „pilulovnica“ a lekárnička s homeopatickými liečivami z konca 19. storočia.

Obrazáreň

V tejto expozícii nájdu návštevníci originálne historické portréty významných spišských šľachtických a meštianskych rodín od mnohých významných maliarov od 17. do 19. storočia. Medzi maliarmi sa uvádzajú aj také významné mená ako boli Jozef Czauczik, Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Ján Gottlieb Kramer. Vystavené nábytkové kusy – komody, sedacie súpravy, stolíky, skrine od 17. do 19. storočia sú výberom tých najvzácnejších zbierkových predmetov z fondu Múzea v Kežmarku.

Sakrálne umenie

Ide o unikátnu expozíciu svojho druhu, v ktorej sa nachádzajú vzácne exponáty z kostola sv. Agnesy, ktorý stál v dnes už neexistujúcej obce Ruskinovce. Na mieste obce vzniklo v 50. rokoch 20. storočia vojenské pásmo nazývané Javorina. V expozícii sa nachádza kazateľnica, obraz sv. Agnesy a rôzne plastiky svätcov z obdobia. Medzi najvzácnejšie a najzaujímavejšie plastiky patrí socha Mojžiša s rohmi od Pavla Grossa zo 17. storočia. Autor sochy údajne disponoval chybným prekladom z Biblie a práve preto rohy Mojžišovi vytvoril.

Cechy a remeslá

Ide o unikátnu expozíciu, ktorá je venovaná cechom a remeslám v Kežmarku. Od 15. do 19. storočia v meste pracovalo vyše 40 takýchto remeselných spoločenstiev. V expozícii nájdu návštevníci nielen vzácne pracovné náradia jednotlivých cechov, ale aj ich výrobky, vývesné štíty, obradné kalichy, artikuly, zvolávacie tabuľky, debny na úschovu archiválií či materiálov. Medzi najvzácnejšie exponáty patrí drevený bicykel z roku 1888 od kežmarského majstra Kavascha a krajčírska pec zo začiatku 20. storočia. Každoročný medzinárodný festival Európske ľudové remeslo, ktorý organizuje mesto Kežmarok, je akousi symbolickou spomienkou  na tieto cechy, ktoré tu mali svoju bohatú tradíciu.

Lapidárium

V expozícii sú vystavené opracované kamenné články, ktoré pochádzajú zo sakrálnych a svetských stavieb z Kežmarského hradu aj z okolia a sú z rôznych období od stredoveku až po novovek. Predstavujú tvaroslovie románskeho obdobia, gotiky, renesancie, baroka, ale aj architektúry 19. storočia. K významným pamiatkam patrí originál portálu hradnej kaplnky zo 17. storočia, ktorý bol po rekonštrukcii hradu v sedemdesiatych rokoch umiestnený do interiéru Kežmarského hradu. Ďalším významným artefaktom je originál sochy Svetlonosky z 19. storočia, ktorá bola súčasťou promenády v jednom z parkov mesta. Predstavuje spomienku na prvú elektrifikáciu mesta aj na dostavbu a posviacku Nového evanjelického kostola v Kežmarku. V súčasnosti jej replika sa nachádza na pôvodnom mieste – oproti Novému evanjelickému kostolu.

Hradná kaplnka

Baroková hradná kaplnka bola prestavaná zo severovýchodného krídla hradu v rokoch 1657 – 1658. Patrí medzi skvosty Kežmarského hradu. Pôvodne bola určená pre Máriu Gyulaffy – matku Imricha Thőkőlyho, ktorá zomrela ako 22-ročná a bola pochovaná práve v hrobke hradnej kaplnky. Traduje sa, že z hrobky viedla úniková chodba do kaštieľa v Strážkach, ale doterajšie výskumy nepotvrdili túto teóriu. Najvzácnejší v kaplnke je strop, na ktorom sa nachádzajú výjavy zo Starého aj Nového zákona a ich autorom bol taliansky maliar. Oltár aj kazateľnica sú z lipového dreva. Zaujímavosťou je aj okno vytvorené priamo v stene, vďaka ktorému sa mohla hradná pani Mária Gyulaffy modlievať priamo zo svojej komnaty.

Kežmarok a Vysoké Tatry

Expozícia je venovaná vzťahom Kežmarčanov k Vysokým Tatrám. Vo vitrínach sa nachádzajú zbierkové predmety, ktoré dokumentujú aj prvých objaviteľov Tatier, ale návštevníci tu nájdu aj stručný prierez tých najvýznamnejších udalosti v tejto turisticky významnej destinácii.  V miestnosti dominuje veľký maľovaný obraz Vysokých Tatier z roku 1938 od miestneho profesora Ernesta Scholtza. Na obraze nájdu návštevníci všetky dôležité informácie o tomto regióne – flóru, faunu, pôvodné názvy miest a obcí, etnografiu, ale taktiež sú tu zachytené aj všetky prvovýstupy na jednotlivé tatranské štíty. Nechýbajú tu ani dominanty Kežmarku aj príbeh Beáty Laskej. Spomienke na ňu je venovaný aj jej rekonštruovaný odev.

Rodina Thököly

Rodina Thököly vlastnila Kežmarský hrad najdlhšie zo všetkých majiteľov hradu – vyše 100 rokov. Za ich éry prešiel hrad najväčšou prestavbou v renesančnom slohu, čím sa  z neho stalo prepychové sídlo šľachty. Najznámejším členom tejto rodiny  bol Imrich Thököly – známa osobnosť z obdobia proticisárskych povstaní. Expozícia sa nachádza vo vstupnej veži hradu na prvom poschodí v dvoch miestnostiach. V prvej miestnosti je umiestnený rodokmeň rodiny Thököly, erby rodiny Thököly, portréty Imricha a jeho manželky Ilony Zríny. Na stene sa nachádzajú dobové fotografie z prevozu pozostatkov Imricha Thökölyho z 31. októbra 1906 z Izmidu (Turecko) do Kežmarku. Vo vitrínach sú exponáty viažúce sa ku tejto významnej udalosti. V prechode do druhej miestnosti majú návštevníci  možnosť vidieť aj jeden z mála zachovalých pôvodných portálov z hradu z obdobia gotiky. V druhej miestnosti sa nachádza vzácna baroková sedacia súprava, figurína s rekonštruovaným odevom Imricha a jeho portréty. Na stene sú viditeľné najstaršie zachovalé maľby a mravoučné texty z obdobia 17. storočia.

Lektori kežmarského múzea