Po štyridsiatich rokoch zavŕšila svoju profesionálnu kariéru, z ktorej polovicu venovala vedeniu žiakov z kresla riaditeľky. Marta Sabolová sa lúči so Strednou odbornou školou Garbiarska 1. V rozhovore spomína i na momenty, ktoré v jej duši zanechali veľké stopy.
Nečakane odchádzate z postu riaditeľky školy, kde všetci práve vaše meno spájajú s touto funkciou. Čo tomu predchádzalo?
Korona ovplyvňuje nielen životy ľudí po zdravotnej stránke po celom svete, ale dotýka sa aj toho môjho po stránke profesionálnej. Vzhľadom na to, že kvôli pandémii nebolo možné zrealizovať výberové konanie v určenom termíne, nemôžem pokračovať v pozícii riaditeľky školy. Po dvadsiatich rokoch riaditeľovania musím k 1. januáru budúceho roka odísť. Na túto školu som nastúpila hneď po ukončení vysokoškolského štúdia a táto štyridsaťročná etapa veľmi ovplyvnila môj život.
Ktoré najdôležitejšie momenty na poste riaditeľky ste museli riešiť?
Za dvadsať rokov sme zrekonštruovali všetky budovy, ktoré patria našej škole. Nebolo to vždy jednoduché. Určite si aj kežmarská verejnosť bude spomínať na obdobie, kedy sme museli asanovať telocvičňu. Mala vážne statické poruchy a nič iné by jej nepomohlo. Začali sme zároveň s rekonštrukciou budovy vedľa kežmarskej polície a vybudovali úplne novú. Museli sme sa popasovať aj s povodňou a to dvakrát.
Aké budovy patriace SOŠ boli zasiahnuté povodňou?
Obe povodne zastihli naše dielne na Tvarožnianskej ulici, keď ich kompletne zaplavili do výšky dva metre a úplne ich zničili. Práve vtedy sa ukázala sila spolupatričnosti a úžasnej ochoty nielen zamestnancov, ale aj žiakov školy. Na tieto chvíle určite človek aj keď s hrôzou, no keď za sebou vidí výsledky, aj s vďakou spomína.
Podarilo sa vám dokončiť všetky začaté projekty?
Mali sme toho ešte veľa na pláne. Vedľajší Domov mládeže sme až túto jeseň dostali do správy školy. Pred mesiacom som predkladala projekt na využitie tohto domova, s ktorého rekonštrukciou sa má začať onedlho. Mala som byť spoluúčastná na zhmotnení tejto myšlienky. Sú rozpracované i iné projekty, ktorú sú v štádiu budúcej realizácie. Ja sa už žiaľ nebudem môcť na nich podieľať.
Ako sa zmenila učebná náplň školy počas vášho pôsobenia?
Roky môjho riaditeľovania boli naplnené aj zavádzaním nových učebných a študijných odborov ako napríklad manažment regionálneho cestovného ruchu, komerčný pracovník v doprave, klientsky manažér pošty, ale aj mechanik stavebnoinštalačných zariadení, výroba konfekcie, stavebná výroba a iné. Tieto všetky odbory som do siete škôl zavádzala počas svojho pôsobenia. Keď som nastúpila na túto školu, bolo to Stredné odborné učilište služieb, Učilište služieb a Dievčenská odborná škola. Tieto som pretransformovala najskôr na Združenú strednú školu obchodu a služieb a neskôr na Strednú odbornú školu ako medzinárodne certifikovanú. Dodnes je uznávaná s platnosťou výučných listov a maturitných vysvedčení nielen v Európe, ale v celom svete.
Vďaka akým akciám si vás môže kežmarská verejnosť pamätať?
Z množstva akcií spomínam hlavne na 12 ročníkov Kvapky ľudskosti. Stovky ľudí chodili odovzdávať krv práve do priestorov našej školy. Tak sme učili našich žiakov aj láske k ľuďom a k potrebe humanitárne si navzájom pomáhať. Chcem najmä vyzdvihnúť spoluprácu s Rádom maltézskych rytierov, konkrétne aj s Kežmarčanom Petrom Mikulášikom, ktorý poskytol veľké množstvo pracovných odevov pre našich žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Mnohí si možno pamätajú aj školské vedecké divadielko Schola Humanitas, ktorého dušou bol náš bývalý kolega Milana Choma. Podieľali sme sa s pánom Jurajom Jakubiskom aj na natáčaní Perinbaby a takúto možnosť mala máloktorá škola na Slovensku.
Ktorý počin SOŠ považujete za najvýznamnejší?
Svoje vedomosti a profesionálne zručnosti sme ukázali pri kompletnom zabezpečení štyroch výjazdových zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Naši žiaci predviedli, čo všetko sa dokázali naučiť. Dodnes nás z úradu vlády považujú za najlepšie fungujúcu jednotku a obracajú sa na nás.
Dočkali ste sa poďakovania za svoju usilovnú prácu?
Venovala som celý profesionálny život a srdce SOŠ, čo ocenili aj spolupracujúce orgány a nadriadené inštitúcie. Prevzala som najvyššie ocenenie zo strany zriaďovateľa Prešovského samosprávneho kraja, i mesto Kežmarok ma vyzdvihlo ako osobnosť. Ministerstvo školstva ohodnotilo moju prácu medailou svätého Gorazda. Na začiatku tohto roka som bola spomedzi ostatných vyhlásená za jednu z kariérne najúspešnejších žien Slovenska.
Chceli by ste venovať slová vďaky i iným?
Zo školy určenej na zánik sa stala moderná a naďalej sa dynamicky rozvíjajúca. Nič z toho by som nedosiahla, keby som nemala pri sebe úžasných kolegov a žiakov, ktorých prešlo bránami tisíce. Verím, že sa stali platnými členmi spoločnosti, pretože sme sa z nich snažili vychovať nielen dobrých odborníkov, ale hlavne dobrých ľudí. Za to, že som mohla úspešne pôsobiť v roli riaditeľky SOŠ na Garbiarskej ulici, chcem všetkým kolegom a bývalým i súčasným žiakom zo srdca poďakovať.
Patrícia Rozgonyiová
