Hoci sa Deň matiek každoročne oslavuje druhú májovú nedeľu, kežmarské ženy a mamičky si na tú svoju oslavu rady počkali až do tretieho májového piatku, keď sa vo veľkej sále Mestského kultúrneho strediska takmer po polroku prísnych protipandemických opatrení uskutočnilo prvé kultúrne podujatie venované práve našim drahým mamám.
Tentoraz trochu netradične a inak, rozveseliť nielen dámy po dlhom a náročnom období prišla známa slovenská stand up komička Simona Salátová, ktorá okrem iného na javisku vyspovedala aj dve mladé šikovné mamy Kežmarčanky – Lenku Bóryovú a Moniku Ramsovú. Simone sme po vystúpení položili niekoľko otázok.
Bolo to ako pre nás, tak i pre vás prvé predstavenie po veľmi dlhom čase. Aký to bol pocit znova po niekoľkých mesiacoch vystúpiť na javisko pred „živých“ divákov?
Neuveriteľný. A hlavne reakcie ľudí. Vraví sa, že na východe, a zvlášť tu u vás v Kežmarku, sú srdeční ľudia a smiech tých žien, ktorý je taký katarzický, že dáma po ňom vie, že zajtra nebude tú práčku nakladať rovnakým spôsobom ako dnes, tak to je niečo, čo mňa živí a na základe toho som ja takisto ten človek, ktorú tú práčku zajtra nebude nakladať tiež.
Ako ste reagovali na ponuku z Kežmarku, že to nemá byť čistokrvný stand up, ale že bude spojený s talkshow venovanou matkám, ženám?
Najskôr som okamžite povedala, že nie, no potom povedali, že na to majú niekoľko miliónov eur a vtedy som, samozrejme, prikývla. (smiech) Ale nie. Veľmi rada robím takýto program. Je to podľa mňa konzistentné, keď sa aj ukážu niektorí ľudia z Kežmarku, pretože všade, aj v tej najmenšej dedine sú úspešní ľudia a u vás ich je ešte viac. Vybrali sme tieto dve dievčatá, ktoré sú krásne, úspešné, sú maminky a myslím si, že boli veľkou inšpiráciou aj pre mňa, ako dokážu cvičiť, vyzerať úžasne, podnikať, starať sa o dieťa. A to je podľa mňa tá správa, ktorú máme vysielať ženám, že nielenže to máte a musíte robiť, ale máte právo na to cítiť sa akokoľvek chcete a venovať tomu koľkokoľvek času.
Vy ste také vtipné črievko už odmala?
Ja som doslova taká vtipná jaternička. (smiech) Nie som asi odmala. Keď som začala recitovať asi v siedmej triede na základnej škole, začala som chápať, že ľudia mi tlieskajú, majú ma radi, a to mi trochu kompenzovalo také to moje trochu „porúchané“ doma. A to bolo úžasné, že akoby som tam nachádzala lásku a prijatie a istým spôsobom to nachádzam dodnes. Takže aj toto bol trochu taký vývoj mojich vtipov. A humor je akoby taký obranný mechanizmus, že vždy, keď sa vám niečo zlé deje, tak tým humorom sa vieme ako keby do takej teplej deky zabaliť a nakoniec sú vďaka tomu aj lepšie vzťahy, ktoré máme.
Ako vás zmenilo materstvo?
Fyzicky či psychicky? (smiech) Určite ma zmenilo. Ja to aj často hovorím, že bohviekde by som bola, keby som nemala toho svojho päťročného „čirkaša“ jedného. My sme si spolu prežili veľmi veľa. Prežili sme si rozvod, sťahovanie do veľkého mesta, plus všetky zuby atď. a vyrástol z neho ohromne flexibilný a vtipný chalan, až bojím, že sa začína podobať na mňa. Je to také, že každá matka sa stotožní s tým, keď poviem, že sme vďaka tým deťom lepšími ľuďmi. Pretože vidíte, že vás to dieťa zrkadlí a vy si už nemôžete dovoliť byť len tak sama sebou, lebo viete, čo to potom spôsobí. Takže ste tak prirodzene lepšími ľuďmi.
Keby ste vy mali tú zlatú rybku, ktorú ste spomínali v rozhovore s hostkami, aké by bolo vaše želanie pre všetky mamy?
Aby sme nepriberali z dobrého jedla. (smiech)
