Aktuality

Tenký steh, niekoľko hodín usilovnej práce a hračka je na svete. Pri šití si človek namáha zrak, pozorne musí kontrolovať doslova každý milimeter. Pani Baková sa v spomienkach vrátila do druhého júlového týždňa, kedy svoju prácu ukázala návštevníkom festivalu EĽRO.

Od nepamäti obdivovala remeselníčka ručnú prácu šikovných ľudí a vlastnú výrobu. Šitie bolo v minulosti považované ako nevyhnutná zručnosť, ktorú musela ovládať každá žena. Jemné ručné práce s ihlou po storočiach nahradili šijacie stroje. Predchodcovia tých, ktoré poznáme dnes mali manuálny pohon. Obchody nemali dostatok módnych tovarov, preto sa kupovali časopisy s nielen krajčírskymi postupmi. Nové oblečenie vznikalo pohybom ihly a nite v rukách tých zručnejších. Po čase začala svoju tvorbu prezentovať Baková na remeselných jarmokoch a folklórnych festivaloch. Pri príprave vyhradeného miesta na predaj výrobkov strávi približne dve hodiny. Premýšľa nad tým, ako hračky správne umiestniť a vhodne naaranžovať.

Hoci sa remeselníckeho festivalu EĽRO zúčastnila iba dvakrát, na ten prvý ročník nikdy nezabudne. „Pre mňa neskutočný zážitok, s určitosťou môžem povedať, že na celý život. Veľmi rada prídem na EĽRO do Kežmarku každý rok. Je tam úžasná atmosféra , výber zaujímavých remesiel. Kežmarok je krásne mesto s históriou a EĽRO je pre mňa top- podujatie,“ tvrdí Baková. Rada sa vracia k fotografiám zachytávajúcim neopakovateľné chvíle. Priznáva, že sa so záľubou zoznamuje s novými ľuďmi a komunikuje s nimi. Z niektorých zákazníkov sa stali časom dokonca i priatelia. Tí milou hračkou potešili seba alebo blízkych.

Najkrajším zážitkom boli pre remeselníčku momenty, kedy ju pri práci ľudia spoznávali. Prišli z ďalekých častí Slovenska, pripomenuli sa jej, obdarovali úsmevom a milým slovom či pochvalou. „Celý život sa riadim vetou: čo dávame, to aj dostávame,“ zakončila rozhovor remeselníčka Baková.

Patrícia Rozgonyiová, foto: Archív pani Bakovej