Leto už pomaly klope na dvere a s ním prichádzajú i horúce dni. Vtedy vie čas spríjemniť osvieženie v podobe kvapiek vody z blízkej fontány. Kežmarčania sa dlho nedočkali miesta oddychu ako ho poznáme dnes.
Nádvorie hradu
Panovníci sa v minulosti prechádzali po krásne dláždenom nádvorí. Múry kežmarského hradu vraj v 16. a 17. storočí obklopovali fontánu. Ruka archeológa pri vykopávkach objavila iba studňu, ktorá bola i rekonštruovaná. Jej vtedajšiu podobu spomína v rukopise rektor kežmarského gymnázia Juraj Bohuš. Opisuje štvorhranný dvor s veľkolepou studňou a železnými hradami. Na nich viseli reťaze z mosadze. Pôvodný latinský rukopis z prvej polovice 18. storočia sa nachádza v Lyceálnej knižnici v Kežmarku.
Kašne
Voda sa v kráľovskom meste čerpala z viacerých miest. Niekoľko ich bolo na námestí alebo na Starom trhu. Kašnu si môžeme predstaviť ako akúsi studňu obloženú drevom alebo kameňmi. Český termín kašna je prevzatý z nemčiny a označuje nádrž s pitnou i úžitkovou vodou. Najbližšie k nemu má slovenské slovo studňa či fontána. V Kežmarku môžeme skôr hovoriť o prvej zo spomínaných možností. Svedčia o tom dobové fotografie, na ktorých si obyvatelia mesta naberajú vodu do vedier.
Fontána pri radnici
Budova v klasicistickom štýle je dominantou Hlavného námestia. Tvár radnice sa v premenách času niekoľkokrát menila. Pod budovou sa nachádza stará pivnica, kde vyvierali ešte v 16. storočí pramene vody. „V Kežmarku sa plánovala na prelome 19. a 20. storočia pri radnici parádna kamenná studňa s postavami kežmarských mučeníkov, ale k tomu nedošlo,“ tvrdí historička Nora Baráthová. Fontána sa na tomto mieste vybudovala v druhej polovici 20. storočia. Stála tu až takmer do záveru milénia. Fontána mala strohé estetické prvky a tri horizontálne plochy, oko potešili vysadené kvety v jej okolí. Kežmarčania a návštevníci mesta nemali priestor na to, aby si pri fontáne posedeli a oddýchli.
Raritná fotografia z minulého storočia zachytáva pri radnici komický obraz. Osobné auto žltej farby vbehlo do fontány a zastalo niekoľko centimetrov nad hladinou vody. „Či to bola náhoda alebo si vodič viac vypil, neviem. V tej istej fontáne sa vykúpalo aj zopár ľudí, lebo krčma Roxibar – ako sme ju volali a hotel Šport boli veľmi blízko…“ približuje pravdepodobný priebeh udalosti Baráthová.
Túžba vrátiť fontánu do centra mesta sa pred dvoma rokmi stala realitou. Moderný šat je obohatený zónou s lavičkami, ktorá je vhodná na relax. Na sklonku jari sa spustenie prvých prúdov vody spája s malým podujatím. V minulosti tomu tak nebolo a nekonali sa žiadne oslavy alebo rekviemy.
Park na Toporcerovej ulici
Druhá fontána bola v Kežmarku pred takzvaným Zlatým bažantom. Okoloidúci si sadali na jej obrubník, aby sa v sparných dňoch ochladili. Dôvod jej likvidácie nie je známy. V súčasnosti sa neďaleko pamätníka Alfréda Grosza nachádza malá fontána. Esteticky je ladená v prírodnom duchu, obklopená kameňmi a lišajníkmi. Svojou podobou dokonale zapadá do blízkej bujnej zelene.
Patrícia Rozgonyiová, foto: archív Nory Baráthovej, Gabriel Oňa
