Aktuality

Očkovanie je prejav zodpovednosti voči sebe, svojej rodine a okoliu. Prevencia je vždy účinnejšia a lacnejšia ako liečba. Žiaden rozumný človek by nemal hazardovať so svojim zdravím a riskovať infekciu, ktorá môže ohroziť jeho život.

Ešte v 50. rokoch 20. storočia boli bežne hospitalizované deti so záškrtom, čiernym kašľom, detskou obrnou, osýpkami. Úmrtnosť pri záškrte bola desať percent, detská obrna často viedla k ochrnutiu končatín a trvalému poškodeniu zdravia. Treba sa pýtať starých rodičov. V 50. a 60. rokoch 20. storočia deti často zomierali na infekčné ochorenia, ľudí v tej dobe nebolo potrebné presviedčať o potrebe očkovania. Dnes sa na tieto infekčné ochorenia – aj vďaka očkovaniu nezomiera, nevidíme ľudí s barlami po prekonanej obrne. Priveľmi sme si zvykli, že je nám dobre a v tom našom komforte zabúdame na zdravý rozum a základné objektívne fakty.

Očkovanie zásadne znížilo chorobnosť a úmrtnosť na infekčné ochorenia. Povinné očkovanie proti obrne sa u nás zaviedlo v roku 1957, proti čiernemu kašľu v roku 1959, v roku 1969 proti osýpkam. Obrna u nás vymizla po celoštátnom očkovaní začiatkom 60. rokov 20. storočia. Po narušení pravidelného očkovania v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu došlo v 90. rokoch 20. storočia – nie tak dávno – k epidémiám záškrtu aj s úmrtiami, záškrt sa vyskytol aj u nás na východnom Slovensku. V rokoch 2017 až 2019 sa k nám z Talianska dostali lokálne epidémie osýpok.

Očkovanie zachraňuje ľuďom zdravie a život, proti vírusovým ochoreniam je to jediná účinná ochrana. Voči vírusom sa nevieme brániť antibiotikami a aj pri bakteriálnych infekciách pribúdajú baktérie, ktoré sú voči antibiotikám odolné.

Odpor voči očkovaniu je spojený s nepochopením jeho podstaty a nedostatkom informácií či vedomostí. Spoliehať sa na svoj funkčný imunitný systém je hazardom voči sebe, svojim blízkym a svojmu okoliu. Uprednostňovať nevedomosť a nezodpovednosť či hoaxy pred pravdou je neetické a nezodpovedné.

Základným dôvodom pre očkovanie proti COVID-19 je nepredvídateľnosť ochorenia a jeho následkov. Áno, 80 percent infikovaných prekoná COVID-19 iba s miernymi príznakmi, ale 20 percent ľudí má komplikovaný priebeh a ukazuje sa, že až 50 percent ľudí po prekonanej COVID-19 infekcii môže mať následne postkovidový syndróm – únavu, úzkosť, dýchavičnosť, neurologické ťažkosti. Postkovidový syndróm vzniká bez ohľadu na to, či ľudia mali mierny alebo ťažký priebeh ochorenia.

Nedôvera, ktorá vznikla pre rýchlu výrobu vakcíny proti nákaze koronavírusom je neodôvodnená, na princípe výroby mRNA vakcín sa pracovalo posledných 30 rokov, pandémia len urýchlila ich vývoj.

Áno, všetky očkovacie látky proti COVID-19 nezabezpečujú plnú ochranu pred ochorením, ale všetky chránia pred ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, pred hospitalizáciou a smrťou. Ani jeden zaočkovaný človek neskončil na umelej pľúcnej ventilácii a ak ochorel, ochorenie malo ľahký priebeh.

Reinfekcia – opakované ochorenie COVID-19 je možné u očkovaných aj neočkovaných, ale očkovanie poskytuje lepšiu ochranu ako prirodzene prekonaná infekcia. Výskyt reinfekcií u očkovaných je 11- násobne nižší, riziko prenosu infekcie na blízku osobu v spoločnej domácnosti pri reinfekcii je u zaočkovaných o 40-50 percent nižšie ako pri prenose infekcie od nezaočkovanej osoby.

Prečo sa očkovať aj po prekonanej infekcii COVID-19? Po prirodzenej infekcii nemá dostatok neutralizujúcich protilátok proti vírusu po troch mesiacoch asi 40 percent ľudí, po šiestich mesiacoch až 66 percent ľudí. Očkovaní pri reinfekcii tvoria až pätnásťkrát vyššie hladiny neutralizujúcich protilátok proti vírusu.

Mýtus manipulácie s DNA – m – RNA / mediatorova RNA, ktorú obsahuje vakcína proti COVID-19,  nikdy nemôže vstúpiť do jadra bunky. Teda nemôže meniť ani upravovať DNA očkovaného.

Mária Rímska,

klinický imunológ a alergiológ