Na uliciach nielen nášho mesta stretávame okrem domácich mačiek i mačky, ktoré sa narodili na ulici, alebo tam prežili značnú časť svojej existencie. Ulica je ich domovom, sú plaché a len málokedy vedia žiť spolu s človekom. Sú to ferálne mačky, tzn. potomkovia domácich mačiek, ktoré kedysi vyhodil človek, a naučili sa žiť na vlastnú päsť.
V roku 2018 sa naša krajina priradila k štátom vnímajúcim zvieratá ako cítiace bytosti prijatím zákona, ktorý zľudovel pod názvom Zviera nie je vec. Mestá a obce tak intenzívnejšie začali riešiť túlavých psov, ale i mačky na svojich územiach. Problém ferálnych mačiek je možné riešiť viacerými spôsobmi.
Ferálne mačky tu neboli odjakživa. Ľudia ich prinútili prispôsobiť sa túlavému životu a mnohokrát živoreniu v okolí panelákov. Odborníci neodporúčajú tieto mačky odsudzovať, ani ich z nášho okolia vyháňať. Robia pre svoje okolie užitočnú prácu. Zbavujú prostredie, v ktorom žijú, hlodavcov a sú prirodzenými sanitármi. Aby však svoju úlohu mohli plniť čo najlepšie, musia to byť jedince zdravé, schopné vysporiadať sa s množstvom myší a potkanov. „Vysilená mačka, ktorá počas roka bude mať dva-tri vrhy, nebude môcť plniť svoju úlohu. Ani kocúr, doráňaný v súboji s iným kocúrom v bitke o teritórium a iné mačky veľa toho neuloví,“ priblížila Kežmarčanka Jana, ktorá tento podnet otvorila na Odkaze pre starostu a v našom meste sa venuje osvete v problematike ferálnych mačiek.
Niektorí ľudia riešia situáciu s nechcenými mačatami zbavením sa zodpovednosti a jej prenesením na plecia iných tým, že ich niekde pohodia. Jedným z riešení je odchyt túlavých mačiek, ktorý realizujeme aj v našom meste v spolupráci s miestnym útulkom. Nezabúda sa však ani na uhynuté jedince. „Zrazené alebo uhynuté mačky, ale i psov sme ako jedno z mála miest riešili odvozom so zmluvnou firmou zo Žiliny, ktorá zabezpečovala aj ich následnú likvidáciu,“ priblížil prax Roman Huťa z oddelenia životného prostredia. Podľa Jany, autorky podnetu na Odkaze pre starostu, odchytávať ferálne mačky a umiestňovať ich inde nie je dobrým riešením. „Ich miesto by vzápätí obsadili iné, ďalšie nekastrované mačky privádzajúce na svet malé mačatá, ohrozené chorobami aj necitlivými ľuďmi,“ ozrejmila Jana príkladom z praxe. Mačka môže mať do roka až tri, v ideálnych podmienkach i štyri vrhy a môže čakať mladé už aj ako polročná.
Humánne riešenie, riešenie hodné moderne zmýšľajúceho človeka, ohľaduplného voči životnému prostrediu, ale i osobám sa v ňom pohybujúcich, je kastrácia. „Je bezpečná, bezbolestná a zodpovedná k zvieratku aj vášmu okoliu. Zabráni rodeniu mláďat, ktoré nemajú šancu na dôstojný život, odbremení preplnené útulky a taktiež eliminuje túlanie a agresívne správanie kocúrov a psov a falošnú graviditu sučiek. Kastrácia je prevenciou mnohých ochorení, vrátane nádorov reprodukčných orgánov a mliečnych žliaz,“ potvrdila nám Sloboda zvierat. Výsledkom podľa aktivistky Jany budú zdravé mačky, ktoré nebudú rodiť každoročne mnoho ďalších malých mačacích bezdomovcov.
Prichádzajúca jar v sebe prináša prebúdzanie prírody, preto uvažovanie nad kastráciou svojho túlavého domáceho miláčika môže byť prvým krokom k zníženiu počtu ferálnych mačiek v meste. Zamedziť neplánované a nežiaduce rozmnožovanie svojho zvieraťa prikazuje každému majiteľovi zákon o veterinárnej starostlivosti.
Ondrej Miškovič
