Od detstva ho to lákalo do lesa, hôr, či k vode a bolo teda len prirodzeným vyústením, že šiel študovať na lesnícku školu. V článku pripravenom spoločne s mestským poslancom Ondrejom Jankurom sa dozviete viac o histórii i aktuálnej situácii poľovníctva v Kežmarku.
Vysokú školu absolvoval Ondrej Jankura na fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove v odbore pedagogika. Navonok veľmi vzdialenom od lesníctva. No i napriek alebo aj vďaka tomu, celú svoju profesionálnu kariéru strávil v lese. „Som lesníkom telom i dušou a k tomu samozrejme patrí aj lov, poľovníctvo,“ povedal Ondrej Jankura.
K poľovaniu sa dostal vďaka práci lesníka a v súčasnosti pracuje ako lesný odborný hospodár. „V kežmarskom okrese poľovníci venujú starostlivosť predovšetkým vysokej zveri, medzi ktoré patrí jelenia, srnčia a samozrejme čierna diviačia zver,“ vysvetlil Jankura. V okolí Kežmarku však natrafíme aj na dravú zver ako je vlk, rys či medveď, no tú však nie je možné loviť. Ďalej tu máme aj vzácne druhy lietajúcich dravcov ako je jastrab veľký, myšiak hôrny, orol skalný či krikľavý. Pri prechádzkach lesom natrafíme i na veľmi vzácny druh hlucháňa hôrneho či bociana čierneho, volavky, alebo dudoka. Je tu dostatok rôznej či už poľovnej ale aj nepoľovnej zveri.
„Vidieť akúkoľvek zver v jej prirodzenom prostredí je vždy veľmi fajn, pohladí to dušu každého, nielen poľovníka. Najviac ma však teší vidieť každoročne nový život, mláďatá, hravé srnčatá či umazané jelenčatá, pobehujúcich zajačikov, ale i v okolí známe malé diviačiky, známe tiež ako pižamčatá,“ konštatoval Jankura .
Jar je tým období, kedy na svet prichádza nový život v lese. „Prosím všetkých návštevníkov lesa k zvýšenej ohľaduplnosti k malým lesným tvorom, nechytať ich, nebrať si domov mláďatká. Mláďatká môžu často vyzerať ako opustené, no zdanie klame. Mama je určite nablízku a veľmi sa bojí o svoje mladé, no viac sa bojí nás ľudí,“ varuje návštevníkov lesa Jankura, pre ktorého sú nezabudnuteľné stretnutia s rysom či vlkom. Vidieť loviť rysa, pokladá za najúžasnejší zážitok, aký mohol ako poľovník zažiť a naďalej sú stretnutia s rysom veľkou výzvou.
Poľovačka preňho nie je nebezpečenstvom, ale podľa jeho slov treba byť vždy veľmi ostražitý. „Hlavne mladí začínajúci poľovníci musia dbať na zvýšenú opatrnosť. Opatrnosti nikdy nie je dosť,“ dopĺňa poľovník Jankura. S pytliactvom sa vo svojej profesionálnej kariére nestretol.
„Myslím si, že aj dnes môže byť pohľad na poľovníka ako na rozprávkovú postavu. No v súčasnej dobe je taký módny trend, že každý všetkému rozumie. Prečítam si niečo na internete a už si myslím že som odborník. No nie je to tak. Poľovníctvo je vážna a ťažká práca, ktorá si vyžaduje veľa, veľa času,“ povedal Jankura. Celoročná starostlivosť o zver, hlavne v čase núdze, sledovanie stavu a vývoja zveri, častá pochôdzka po svojom úseku, zber plastového a aj iného odpadu z lesa, oprava posedov, sadenie stromčekov a rôzne iné brigádnické činnosti sú len čriepky z povinností poľovníka. Samotný lov je už len akousi čerešničkou na torte. Mnoho ľudí to však takto nevníma, vidí poľovníkov len ako tých, čo lovia a ubližujú zvieratám v lese. Pritom lov je prirodzenou súčasťou človeka od kedy je na zemi. Aj vďaka lovu ľudstvo prežilo až do dnes. „My poľovníci, musíme viac poukazovať na naše dobré skutky v prospech prírody, v prospech celej spoločnosti,“ podotkol Jankura.
Mladým začínajúcim poľovníkom a poľovníčkam Jankura radí aby aj trikrát pozreli, kým raz potiahnu spúšť.
Patrícia Rozgonyiová, foto: Archív Ondreja Jankuru
