Aktuality

Od začiatku tohto roka pôsobí na našom úrade v Kežmarku Teodor Štubňa ako vedúci oddelenia rozvoja mesta a výstavby. Pýtali sme sa ho na aktuálne projekty a stavby, ktoré mu architektonickými prvkami vyrážajú dych.

Prečo ste sa rozhodli pracovať pre mesto Kežmarok ?

Kežmarok ma priťahoval z viacerých dôvodov. Mám 25 ročné skúsenosti s prácou v samospráve ako komunálny architekt, urbanista zo Spišskej Novej Vsi. Ťažisko mojej činnosti spočívalo okrem riadiacej práce v odbornej príprave stavebných investícií mesta.  Samostatnou kapitolou, ktorú som mal na starosti, bol územný plán mesta. Domnievam sa, že by som mohol v Kežmarku prispieť k rozvoju nových mestských častí, starostlivosti o územie pamiatkovej rezervácie a objektov pamiatkového záujmu. Ďalším dôvodom je to, že sme sa s rodinou rozhodli presťahovať do Kežmarku. Našli sme si tu nové bývanie, manželka je Kežmarčanka a dochádzala  deväť rokov za prácou do Kežmarku.

Na aké projekty sa v súčasnosti zameriavate?

Konkrétne sa s kolegami aktuálne zaoberáme priestorom okolo artikulárneho Kostola Svätej Trojice, Lýcea a Gymnázia Pavla Országha Hviezdoslava. Tu by mohol vzniknúť verejný priestor nového charakteru, námestie s Domom kultúry i parkom. Prestavba budovy gymnázia s prístavbou budovy Školy umeleckého priemyslu otvára myšlienku čiastkového alebo kompletného odstránenia oplotenia gymnaziálneho areálu. Pamiatkári sú však proti. Problematický je dopravný prístup na Hviezdoslavovu ulicu, križovatky, parkovanie v širšom území, pešie a prípadné cyklotrasy, či zeleň. To všetko momentálne riešia projektanti architektúry dopravy a zelene. Rokujeme s Prešovským samosprávnym krajom,  pamiatkovým úradom, dopravným inžinierom a ostatnými zainteresovanými.

Aké riešenia priestoru sa ponúkajú?

V tomto území môžeme vnímať isté rozvoľnenie štruktúry zástavby v okolí artikulárneho Kostola  Svätej Trojice. Od  roku 2008, kedy bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, sa na komplexné riešenie jeho okolia v prepojení na Lýceum a ostatné kostoly nenašiel čas a ani peniaze. Pravdepodobne najvhodnejšia by bola architektonicko-urbanistická súťaž, ktorá by riešila prvky statickej a dynamickej dopravy v súlade s potrebami prepojenia jestvujúceho územia a nových stavieb. Primeraná mierka nových budov, kompozícia námestia a prepojenia na park so zeleňou sú námety, na ktorých spolupracujeme s kolegami z oddelenia prípravy investícií a s vedúcou útvaru územného plánu, stavebného poriadku a štátneho fondu rozvoja bývania Agátou Perignáthovou.

Uvidíme v blízkej dobe niektoré kežmarské pamiatky v novom šate? 

Ďalšie prebiehajúce projekty späté s kežmarskými pamiatkami v majetku mesta sú Reduta a zvonica. Práve bežia ich rekonštrukcie pod gesciou útvaru výstavby, ktorý vedie Štefan Zima. Jedna z najkrajších renesančných zvoníc na Spiši bude mať v tomto roku obnovenú sgrafitovú výzdobu a fasádu. Mesto ju financuje z vlastných a zo zdrojov Prešovského samosprávneho kraja. Reduta dostane novú strešnú krytinu, okná i fasádu. Zdroje sú z mesta a Ministerstva kultúry.

Nájdeme v Kežmarku stavbu, ktorú ste navrhovali ako architekt projektant?

Pár realiazácií sa nájde. Za všetky spomenie len novostavbu Rodinného domu číslo 75 na Starom trhu, oproti bývalému diskoklubu Kastelán. Pri jej tvorbe som vychádzal z výrazových prostriedkov vyplývajúcich z okolitej zástavby jednej z najstarších ulíc mesta.

Sú v Kežmarku stavebné objekty,  ktoré vás fascinujú?

Určite, napríklad okolie evanjelických kostolov, Kostolné námestie, Hradné námestie, kasárne. Ide o tri pôsobivé miesta dotyku so zaujímavou sídelnou štruktúrou a bohatou históriou. Z architektonických výrazových prvkov sú to podlomenicové strechy ukončujúce artikulárny kostol, meštianske domy situované na kežmarskej vidličke, Starom trhu. Renesančné atiky, ktoré predstavujú  jednotiace ukončenia kostolnej a zvoničnej veže sa mi páčia. Interiéry kostolných budov majú pôvab, inšpirujú  k opakovaným návštevám. Diela majstra Pavla na oltároch kostola svätého kríža a maľby v interiéri artikulárneho kostola sú podmanivé ako chorový organový spev a hlahol zvonov. Verím, že ma toto prostredie bude inšpirovať a podarí sa mi svojim dielom prispieť k zveľadenie mesta.

Patrícia Rozgonyiová, foto: archív Teodora Štubňu