Aktuality

Vďačne si ešte teraz spomínam na to pôsobivé podujatie, keď sme predpoludním 9. septembra  v peknom prostredí kultúrneho strediska na Starom trhu nezabudli na našich susedov, ktorí doplatili na nenávistnú fašistickú diktatúru. Takmer 70 miest na Slovensku sa zapojilo do tejto spoločnej akcie, ktorej iniciátorom je Jozef Klement zo Zvolena.

Prvý hodinový blok patril študentom kežmarských škôl, ktorých svojím rozprávaním plne zaujala milá pani PhDr. Jana Teššerová. Pochádza z Kežmarku, jej otec bol dlhé roky správcom tunajšieho židovského cintorína. Je pedagógom na dôchodku, žije v Košiciach, kde s nadšením sprevádza záujemcov v tamojšej synagóge na Puškinovej ulici. Hrdo predstavila aj jej srdcovú záležitosť: vedľa stojacu novú galériu mimoriadne talentovaného košického umelca Ľudovíta Felda, ktorý prežil koncentračný tábor v Osvienčime aj vďaka tomu, že tam kreslil aj neľudské pokusy zvráteného doktora Mengeleho.

Pani Teššerová mladým účastníkom veľmi príjemným spôsobom opísala aj hrozné vojnové osudy svojich rodičov v Kežmarku. Jej mama mala v čase deportácií (r. 1942) krásnych 23 rokov, bola najmladšia z 13 detí, čo bolo vtedy v ortodoxných rodinách pomerne obvyklé. Mala širokú rodinu a veľa blízkych príbuzných. Len zopár z nich však prežilo drastické prenasledovanie židov. Pred prvým transportom dievčat v marci 1942 sa ukryla v jednom tatranskom sanatóriu. V októbri, keď už zo Slovenska stihli do koncentračných táborov v Poľsku vyviezť okolo 58 000 židov, transporty prestali. V máji roku 1943 ju ako poslednú z vyše 150 židov, na jej vlastnú žiadosť krstom zachránil kežmarský evanjelický farár Ondrej Spišák. V ten istý deň pokrstil aj neskoršieho režiséra Juraja Herza, ktorý mal vtedy 8 rokov.

Rodičia pani Teššerovej druhú vlnu deportácii trvajúcu od Slovenského národného povstania do oslobodenia, prežili len vďaka obetavosti skutočných hrdinov. Najprv ich krátko ukrývala nemecká rodina Loischová. Keď ich tam ale vypátrali, ukryla ich až do konca vojny s nasadením svojich životov rodina Žíhalová, ktorá bývala za nemeckými kasárňami. Potomkom tejto rodiny by sa pani Teššerová veľmi rada poďakovala, len sa jej zatiaľ nepodarilo zistiť, či a kde žijú. Ak by jej v tom niekto z čitateľov vedel pomôcť, bola by iste veľmi vďačná. Redakcia jej rada odovzdá každú prípadnú informáciu.

Hlavne posledné mesiace vojny strávené v neustálom strachu – v tmavom „bunkri“ v krutej zime – zanechali na jej rodičoch trvalé následky. Hlavne jej mama trpela až do smrti ťažkými depresiami. Vojnové utrpenie bolo častou témou rodinných rozhovorov.

Celé podujatie zaujímavo a citlivo sprevádzala dvojica moderátorov Barbora Kaprálová a Mikuláš Lipták. Veľkým prínosom bola aj trojčlenná hudobná skupina Mojše band, ktorá pod vedením Michala Paľka predstavila pestrý výber židovských skladieb.

V závere sa prítomní vo veľkom sprievode na čele s našimi duchovnými predstaviteľmi vybrali ku pamätníku synagógy a židovských obyvateľov Kežmarku, kam predstavitelia mesta položili veniec a ostatní účastníci priniesli biely kamienok.

 

Mikuláš Lipták