Tretí májový utorok je už od roku 1957 označovaný ako medzinárodný deň mlieka. Naším životom nás tento nápoj sprevádza od narodenia v podobe materinského mlieka. Obsahuje látky, ktoré nás dokážu ochrániť pred chorobami a dáva nám dobrý štart pre náš ďalší zdravý vývin.
Z histórie sú známe dokumenty o získavaní a spracovávaní mlieka už dávno pred naším letopočtom, a to z čias starej ríše Sumerov, Babylonu, Egypta i zo zmienok v Biblii. Začiatky mliekarenstva na území Slovenska sú tiež úzko späté s históriou spracovania mlieka v celom európskom regióne vôbec.
Mlieko sa svojím zložením môže označiť ako ochranný výživový prostriedok s najširším účinným spektrom. Jeho hlavné zložky sú: bielkoviny, tuky, laktóza, esenciálne látky, vitamíny a minerály. Túto bohatú zbierku pre človeka dôležitých látok na imunitu nenájdeme v žiadnej inej tekutine. „Pre dieťa je materinské mlieko ľahšie stráviteľnejšie, buduje imunitu, podporuje vstrebávanie vitamínov, je to prevencia voči alergiám a vždy je čerstvé a teplé. Zabezpečuje dobrý vývoj dieťaťa a prevenciu pred ochoreniami. Význam má dojčenie aj pre matku, keďže jej pomôže k rýchlejšiemu zotaveniu sa po pôrode. Je všeobecne uznávané ako prevencia rakoviny prsníka, žena vďaka nemu po pôrode schudne skôr a v neposlednom rade je aj ekonomicky lačnejšie,“ zhrnula informácie o materinskom mlieku pôrodná asistentka Marianna Krivjaníková, ktorá sa tento rok sama stala matkou. Prvý Kežmarčan roku 2020 Marek Stračár nám už tiež vďaka materinskému mlieku vyrástol a nabral silu. „Marek sa má dobre a už sa zdvojnásobil za tie štyri mesiace,“ priznala matka prvého Kežmarčana Zuzana.
Mlieko má svoje neodmysliteľné zastúpenie aj pri podávaní športových výkonov. „Je to potravina, ktorá obsahuje kolagén a vitamíny, ktoré dopomáhajú telu rýchlo dodať to, čo potrebuje,“ povedala známa kežmarská reprezentantka vo fitnes Viktória Jefanovová a z osobnej skúsenosti dodala: „V mojom športe zohrávajú dôležitú úlohu mliečne výrobky s vysokým obsahom bielkovín. Kravské mlieko nepijem pre jeho konkrétne účinky. Efekt zohrávajú bielkoviny, nie mlieko samotné.“
Mlieko sa zapísalo aj do histórie mesta Kežmarok. „Výstavba mliekarenského závodu v Kežmarku sa začala už v roku 1969, no až po desiatich rokoch sa podarilo vyrábať v nových priestoroch. Zo začiatku sa vyrábali bežné mliečne výrobky, no vízia vyrábať produkty netradičnej výroby – syry s plesňou na povrchu – bola známa už vtedy. Po dodávke technologického zariadenia zo zahraničia v roku 1982 bola do prevádzky spustená nová linka na výrobu syrov camembert s dennou kapacitou 30-tisíc litrov mlieka. Závod v Kežmarku sa tak stal jediným výrobcom tohto syra na Slovensku,“ predstavila nám históriu Tatranských mliekarní marketingová manažérka Martina Bjalončíková, ktorá zároveň dodala, že aj teraz ročne mliekarne v Kežmarku spracujú približne 94 miliónov litrov mlieka.
Ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na Slovensku 170 kilogramov na osobu, v Európe 293 kilogramov a v susednej Českej republike sa spotreba pohybuje okolo 280 kilogramov na osobu.
Ondrej Miškovič
