Priestory výstavnej siene v budove knižnice zdobia obrazy iba 22-ročného maliara Kamila Kuľku. Prierez svojej tvorby predstavil návštevníkom na vernisáži 4. septembra. Výstava takmer päťdesiatich prác trvala do konca septembra.
Maliar sa pokúša svoje emócie a myšlienky preniesť na plátno bez vplyvu okolia. Chce byť sám sebou, čo sa odzrkadľuje na výbere námetu, ktorý sa premení skrz farby na obraz. Pri práci uprednostňuje najmä akryl, ale kombinuje techniky – sprej, pastely nanášanie vrstiev. Jeho štýl by sa dal prirovnať k surrealizmu, až expresionizmu.
Cesta k umeniu bola v Kamilovom prípade komplikovaná. Talent v ňom videla už od útleho veku jeho stará mama. Začínal skicami zvierat. Na konci základnej školy zvažoval, kam bude smerovať jeho vzdelanie ďalej. Rozhodol sa študovať odbor propagačné výtvarníctvo v Škole umeleckého priemyslu v Kežmarku. Na talentových skúškach úspešne obsadil tretie miesto.
Na prelome leta sa počas dovolenky stala Kamilovi nešťastná nehoda, po ktorej ostal v bdelej kóme. „Zo začiatku mi vôbec nedošlo, čo sa stalo, kde som, prečo nemôžem ovládať ani jednu končatinu alebo jazyk. Postupne som šiel z invalidného vozíka na francúzske barly, vychádzkovú palicu a potom pekne na vlastné nohy,“ spomína maliar na to, ako sa pomaly opäť postavil na nohy.
Väčšina malieb pochádza z prelomového obdobia, kedy sa Kamil snažil cez umenie vrátiť do plnohodnotného života. Na obrazoch dominovali tmavé farby, negatívne a sakrálne námety. Dnes toto obdobie spätne vníma ako dôležité. „Svet a život je iný. Pozerám sa na neho aj ja z vyššieho pohľadu a viem si veci porovnať. Nemal som na výber a toto bola jediná možnosť. Zatiaľ sa to javí ako dobrá voľba.“ Prierez maliarovej tvorby dokazuje, že sa výrazne posunul vpred. Za všetky hovorí maľba Strážca pôvodu, na ktorej je znázornený fénix na fialovom pozadí.
Kamil Kuľka chce stále napredovať. Svoju budúcu výtvarnú kariéru vidí progresívne. Má záujem vyskúšať si nové maliarske techniky, ako napríklad maľba olejom. Je veľmi pravdepodobné, že o talentovanom maliarovi budeme ešte počuť.
Patrícia Rozgonyiová, Boris Švirloch
