Jozef Michna bol už od mladosti vášnivým hráčom futbalu a hokeja. Po aktívnej kariére v 50. rokoch pôsobil ako tajomník pre oba športy neuveriteľných 22 rokov. Pamätá si na zlaté časy, keď na trávnik proti Kežmarku nastúpila Kuba a mužstvo z Alžírska.
Ako ste začali s futbalom?
Mal som 18 rokov, no nedostal som sa do kežmarského dorastu. Prešiel som z ŠK ligy do Robotníckeho športového klubu Tatraľan Kežmarok. Spolu so mnou odišli aj iní hráči, Britaňák a Ľudo Pavela. Neskôr som hral za dospelých v klube SKOK (Stavebný kombinát okresu Kežmarok). Môj prvý prípravný zápas bol v Krompachoch a dodnes si pamätám zostavu, v ktorej sme hrali. Na vojne som potom dva roky hral za Banskú Bystricu s ligovými hráčmi.
Koľko platili v tom čase začínajúcim futbalistom za zápas?
Nedostávali sme ani korunu! Hrali sme predovšetkým srdcom. Po čase nám poskytli diéty na stravu. Po prvom zápase za nami do šatne prišiel milionár Grejza s tisíckou, ktorú chcel dať môjmu spoluhráčovi Ján Kleinovi a mne. Priamo pred našimi očami peniaze roztrhal na dve polovice, jednu podal spoluhráčovi, na druhú napľul a nelepil mi ju na čelo. Ostali sme smutní, že peniaze nebudeme môcť použiť. Michal vtedy dostal nápad, že tisícku znova zlepíme a rozmeníme, aby sme sa spravodlivo rozdelili. Treba spomenúť, že zo začiatku sme voľakedy hrávali aj futbal aj hokej. Mali sme prestávku koncom októbra, v novembri sa potom začal hokej. Umelé klziská vtedy neboli, tak sme čakali na ľad.
Kde bol po druhej svetovej vojne vytvorený priestor, kde sa mohol hrať hokej?
Hokejové ihrisko „Nemecko“ bolo pri autobusovej stanici. Tá budova bola vystavaná ako ihrisko. Druhé miesto bolo na „Starej lige“, na futbalovom ihrisku bol vyliaty ľad. Neskôr sme hrali na ceste pod evanjelickým kostolom. To sú dnes už celkom rarity. V tom čase nebol hokej veľmi na vysokej úrovni. Počas jedného zápasu mi protihráč z Bulharska udrel po rukaviciach s hokejkou a zlomil mi zápästia.
Ako boli organizované futbalové zápasy v dobe, keď ste zastávali funkciu tajomníka?
Bolo šesť divíznych skupín, od A po F. Prvé dve boli české, zvyšné boli kombinované a čisto slovenská bola s označením F. Tá bola od Považskej Bystrice cez Banskú Bystricu, Ružomberok až po východ. Zaujímavá bola priemerná návštevnosť divíznych zápasov, ktorá bola ohodnotená v Kežmarku na 1 638 ľudí.
Každé mesto malo svoj jeden, alebo niekoľko divíznych klubov?
Žiadne mesto na Slovensku a v Čechách nemalo viac divíznych klubov, iba v Bratislave a Trenčíne boli viaceré ligové kluby. Kežmarok mal však dve divízne mužstvá – Iskra Kežmarok a Slavoj Kežmarok. Bielo-modré dresy sme mali. Zlúčili sme sa potom v roku 1957, bola to tzv. fúzia, a tak vznikla Jednota. Myslím si, že to bola chyba. Veľa hráčov ostalo mimo a prestalo hrať, keďže sa z oboch mužstiev vybrali iba tí najlepší hráči.
V ktorých rokoch sa v Kežmarku hral podľa vás najlepší futbal?
Nielen podľa môjho názoru, ale i podľa výboru a vyhodnotenia to bolo v šesťdesiatych rokoch. Hlavne rok 1962. Vtedy tu hralo najlepšie maďarské družstvo Veres Lobogo Budapešť. Na zápas sa prišlo pozrieť 5-tisíc ľudí. Niektorí sedeli na stoličkách na kraji terajšieho ihriska. Ľudia prichádzali zo širokého okolia, zo Svitu, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovne. V tom roku hrala u nás zápas aj Oslobodená jedenástka slobodného Alžíra a organizovalo sa medzištátne stretnutie Kežmarok – Kuba.
Kto boli podľa vás najlepší hráči od polovice minulého storočia?
Odkedy som začal aktívne hrať v roku 1948, za najlepších hráčov rodených v Kežmarku by som rozhodne považoval hneď niekoľkých. Podľa mňa to boli také osobnosti ako Šterbák, ktorý hral neskôr za Žilinu, či Ján Klein, ktorý hral aj za Trnavu. Obaja hráči boli zo súrodeneckých dvojíc. Michal Klein, plukovník letectva, mal dokonca možnosť nastúpiť za ŠK Slovan Bratislava. Hráčov Jasovského a Tenkáča nechcel klub pustiť do Prešova, Dudek hral neskôr za Duklu Trenčín. V 60. rokoch sa do mužstva vrátil aj najlepší útočník Andrej Knap.
Mali ste vo futbale a hokeji výraznú konkurenciu z iných miest?
Veľkým hráčom bola vo futbale neďaleká Spišská Nová Ves a v hokeji to bol nepochybne Poprad. Ten bol hokejový doplnok Slovana Bratislava. Nikde sa nehral taký dobrý hokej ako v Poprade.
Patrícia Rozgonyiová
