Aktuality

Hudba je univerzálny jazyk, ktorému porozumie každý

Prijali sme pozvanie riaditeľa Základnej umeleckej školy Antona Cígera v Kežmarku na Jarné muzicírovanie. Aj napriek svojmu hendikepu dokážu deti pod vedením pedagogičky Ivany Abtovej dať najavo všetky svoje emócie.

V hudobnej dielni Základnej umeleckej školy Antona Cígera sa stretávajú aj hendikepovaní žiaci, a tak vznikajú nové priateľstvá medzi nimi, ale aj ich rodičia si vedia v ťažkých chvíľach pomôcť a byť si navzájom oporou. „Je to pre naše deti veľkým prínosom, že niečo dokážu spoločne vytvoriť. Povedia nám hudbou to, čo inak povedať nedokážu,“ skonštatovala jedna zo zúčastnených mamičiek Anna Hycláková, ktorá so svojou dcérkou Sárkou navštevuje tieto stretnutia plné tónov už niekoľko rokov. Ďalšou pozitívnou vecou je, že táto hudobná dielňa im dáva priestor na stretnutia, spoznania a socializáciu. Okrem hudobnej dielne sa títo študenti venujú aj hre na klavíri a zapájajú sa aj do koncertov. „Pre naše deti, ale i pre nás je veľkou vecou prísť na pódium a niečo ukázať všetkým, že aj oni to vedia a sú plnohodnotnými hudobníkmi,“ skonštatovala Hycláková a s úsmevom dodala, že jej dcéra si doma pospevuje od rána do večera, a tým jej robí veľkú radosť. Repertoár, ktorý Sárka počúva, je od metalovej kapely AC DC po ľudovú hudbu od Kandráčovcov.

„V rámci organizácií, ktoré združujú detí s takýmto hendikepom, sa Sárke dostáva veľkého uznania a je schopná vystúpiť aj pred veľkým publikom,“ vyzdvihol nadanie svojej žiačky riaditeľ školy Ján Levocký. Deti počas tejto hodiny sa tešia z každého zvuku a vďaka šikovnosti pedagogičky Ivany Abtovej boli ich hodiny obohatené o rôzne hudobné nástroje a pomôcky. Riaditeľ nemá informáciu, či ešte niekto iný robí takéto aktivity s hendikepovanými v rámci základným umeleckých škôl. „Na tieto stretnutia chodí aj chlapec so špeciálnym vozíkom, ktorý si niekedy vyžaduje obsluhu aj dvoch ľudí pre chýbajúci bezbariérový prístupu do školy. Mnohokrát sa stalo, že okoloidúci, keď videli našu snahu dostať tohto chlapca do budovy, nám sami pomáhali,“ spomenul Levocký.

Ondrej Miškovič