V stredu 25. marca 2020 menoval pápež František kežmarského farára a dekana Jána Kuboša za nového pomocného biskupa Spišskej diecézy. Málokto vie, že v našom meste už raz pôsobil kňaz, ktorý sa neskôr tiež stal biskupom. Paradoxne, k podobnej situácii došlo presne pred 100 rokmi. Vtedy pápež Benedikt XV., počas novembra 1920, vymenoval pre územie Slovenska troch rímskokatolíckych biskupov. Spišské biskupstvo zveril Jánovi Vojtaššákovi, Nitrianske zas Karolovi Kmeťkovi a Banskobystrickú diecézu dostal do správy Marián Blaha, bývalý kežmarský kaplán.
Marián Blaha, pôvodným menom Jakub Marián Blcha, prišiel na svet 11. júla 1869 v Liptovskom Hrádku v rodine richtára a čižmárskeho majstra. Stalo sa tak šesť dní po úmrtí banskobystrického biskupa a zakladateľa Matice slovenskej Štefana Moyzesa. Nikto netušil, že o polstoročie sa práve on stane jeho nasledovníkom…
Ľudovú školu absolvoval v rodnom mestečku, gymnaziálne štúdiá v Levoči ukončil s výborným prospechom. Jeho ďalšie kroky viedli do Spišskej Kapituly, kde študoval teológiu. Za kňaza ho vysvätil v stredu 29. júna 1892 spišský biskup Pál Szmrecsányi. Jeho prvou kaplánskou zastávkou bol Ždiar, nasledovali pôsobenia v Nižných Ružbachoch, Kežmarku, Hubovej, Spišských Vlachoch či v Spišskej Kapitule. Medzitým sa dostal do služieb majiteľa hradu Stará Ľubovňa, kde grófovi Andrejovi Zamoyskému pomáhal s výchovou detí. Vďaka tomu veľa cestoval a učil sa cudzie jazyky. Navštívil napr. poľský Krakov alebo belgický Leuven, kde trávil mnoho času v tamojších archívoch. Počas pobytu v Ríme (1908) ho pápež Pius X. menoval za pápežského komorníka.
Potom stúpal na cirkevnom i spoločenskom rebríčku. V rokoch 1913 – 1919 pôsobil ako hlavný tajomník Spolku sv. Vojtecha, tesne po vzniku Československa sa stal členom delegácie na mierovej konferencii vo Versailles. V rovnakom čase Blahu ustanovila republiková vláda za delegáta medzinárodnej plebiscitovej komisie pre Oravu a Spiš.
Po zániku rakúsko-uhorskej monarchie bol dovtedajšiemu spišskému biskupovi Alexandrovi Párvymu odobratý štátny súhlas na vykonávanie úradu. Párvy navyše onedlho v Budapešti umrel (24. marca 1919), takže biskupský stolec ostal neobsadený. Na miesto absentujúceho biskupa bol menovaný tzv. kapitulný vikár. Najprv sa ním stal spišský pomocný biskup Martin Kheberich. Keďže svojím zmýšľaním nevyhovoval novému štátnemu zriadeniu, na pozíciu rezignoval a nahradil ho Štefan Mišík. Ani tento starý a chorľavý kňaz nebol vo funkcii dlho a v júli 1919 skonal. Napokon bol dňa 4. augusta 1919 zvolený za tretieho kapitulárneho vikára Spišskej diecézy práve Marián Blaha. Kňaz, obľúbený tiež vo vysokých politických kruhoch, celebroval slávnostnú omšu pri príležitosti prvého výročia vzniku Československej republiky v októbri 1919. V katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule sa na nej zúčastnili kanonici a kňazi, zástupcovia úradov, študenti i učitelia. Trvalého biskupského stolca sa však na Spiši nedočkal a bol presunutý slúžiť do Banskej Bystrice.
Na konci novembra 1920 pápež Benedikt XV., ako bolo spomenuté v úvode, vymenoval troch nových biskupov pre územie Slovenska. Ich vysviacka sa uskutočnila 13. februára 1921 v Nitre. Hlavným svätiteľom bol pápežský nuncius Clemente Micara, asistovali mu pražskí biskupi Karel Kašpar a Antonín Podlaha. Marián Blaha si za biskupské heslo zvolil „Mites possidebunt terram – Tichí budú dedičmi zeme.“ V nasledujúcich rokoch mu pribúdali ďalšie významné funkcie: od roku 1921 pôsobil ako predseda Spolku sv. Vojtecha, od roku 1926 bol predsedom Matice slovenskej. Pápež ho za jeho zásluhy menoval veliteľom rytierov Božieho hrobu. Marián Blaha bol za svojho života známy viacerými úkonmi. Osobne otváral úradnú poštu, staral sa o chrámy svojej diecézy, v Banskej Bystrici pomohol obnoviť zaniknuté biskupské lýceum. Zároveň vykonával skutky telesného milosrdenstva – chudobným i žobrákom zabezpečoval obedy, pomáhal núdznym, sirotám, navštevoval väzňov. Tým dokonca nosieval balíky od ich príbuzných. Do svojho domu prijímal ľudí bez ohľadu na národnosť a vierovyznanie.
V roku 1941 sa Blaha kvôli zhoršujúcej chorobe stiahol do úzadia, jeho kompetencie prevzal Andrej Škrábik. O dva roky neskôr, 21. augusta 1943, naposledy vydýchol vo vtedajšom Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom), kde je pochovaný v biskupskej krypte.
Marián Blaha pôsobil ako kežmarský kaplán od 30. novembra 1895 do januára 1899. Vtedy tu bol farárom František Laufik. Zúčastňoval sa na spoločenskom živote, zrejme vyučoval aj náboženstvo na katolíckej ľudovej škole. V marci 1898 odovzdal pochvalný list spišského biskupa Pála Szmrecsányiho Norberte Mayscheider pri príležitosti 25. výročia vo funkcii učiteľky katolíckej školy. Na Kežmarok nezanevrel ani po svojom odchode. Objavil sa v ňom ešte minimálne raz – v júli 1909 bol prítomný na voľbe nového kežmarského farára Jána Janečka.
V kežmarskej farnosti často pôsobili duchovní, ktorí neskôr našli uplatnenie na miestach v rámci kňazského seminára v Spišskej Kapitule či samotnej diecézy. Medzi takých patria napr. Ján Čarnogurský (špirituál a profesor morálnej a pastorálnej teológie), Jozef Špirko (historik, profesor kanonického práva a cirkevných dejín), Jaroslav Barta (špirituál v kňazskom seminári) alebo Jozef Holubčík (vicerektor kňazského seminára).
Vladimír Julián Ševc, foto: sk.wikipedia.org
