Kežmarok hrá veľmi dôležitú úlohu v živote či hokejovej kariére tridsaťtriročného obrancu Daniela Brejčáka, ktorý práve v tomto meste odštartoval svoje pôsobenie medzi seniormi.
Aj keď ste rodákom z Kežmarku, vaše hokejové začiatky neboli s ním spojené…
Je to tak. S hokejom som začínal v Poprade, kde som aj vyrastal. S kežmarským hokejom som nadviazal prvé kontakty až za o čosi nepríjemnejších okolností. V deviatom ročníku som bol kvôli svojej výške odpisovaný a stratil som stále miesto v zostave. Za trénera Hudáka som sa teda presunul o pár kilometrov ďalej. Tu som pobudol približne pol roka a mohol som sa poriadne „vyhrať“. Poprad si ma však následne stiahol naspäť, preto som dorast aj juniorku absolvoval opäť tam.
Do Kežmarku ste sa vrátili tesne po dosiahnutí dospelosti. Bol to krok, ako sa etablovať v seniorskej kategórii?
Bol som akurát „druhoročiak“ v juniorke. Miesto medzi mužmi pre mňa v Poprade nebolo. Bola iná doba, prepracovať sa hneď v takom mladom veku do kvalitného extraligového tímu bolo oveľa náročnejšie ako v súčasnosti. Dnes už majú mladí chalani viac šancí. Naskytla sa alternatíva odohrať sezónu v prvej lige v Kežmarku, kde mi dal šancu tréner Ihnačák.
Prvoligový káder Kežmarku zo spomínanej sezóny 2006/07 bol mimoriadne kvalitný. Mali ste vytvorené na túto ligu aj nadštandardné podmienky?
Doteraz pri každom spomenutí si na to obdobie opakujem, že tie podmienky boli skvelé. Išlo o nový klub, v ktorom neboli problémom ani financie. Mohli sme sa v pokoji rovnať extraligistom. A keď si spomeniem, kto všetko sedel vedľa mňa v šatni… Keď som prvý deň stretol na chodbe Riša Šechného, hneď som ho automaticky pozdravil „dobrý deň“.
Zostave nakoniec aj podľa predpokladov zodpovedali výsledky…
Takmer sme neprehrávali. Celú ligu ovládla východniarska trojica Spišská Nová Ves, Kežmarok a Prešov. Ak sme aj ťahali za kratší koniec, bol okolo toho poriadny humbug. Okamžite sa začalo rozprávať, že sme predsa museli mať natipované a podobne. (smiech) Také veci však pri pohľade na vedenie neprichádzalo do úvahy…
Nakoniec sa vám podarilo postúpiť do extraligy. Bol v meste ten pravý hokejový ošiaľ?
Sú to neuveriteľné spomienky. Dnes zažiť vypredaný štadión je problém v najvyššej lige, my sme to dokázali v prvoligovom Kežmarku. Oslavy boli poriadne dlhé a bujaré. Mesto žilo hokejom celé leto. Spomínam si, že keď sa začali predávať lístky na extraligové zápasy, rad na ne bol až po dnešný kruhový objazd.
Mládežnícky klub HKM Kežmarok opäť vychováva mladých hráčov pre samotný Kežmarok. Aj na tvojom prípade vidno, že je tu možnosť spolupráce s extraligovými klubmi či ich jednotlivými vekovými výbermi. Vidíš pozitívum v tomto regionálnom prepojení?
Toto je možno cesta, ako pomôcť slovenskému hokeju. Keď sa pozriem v Poprade okolo seba v šatni na chlapcov, nie jeden je práve z Kežmarku. Ešte do doby, kým miestny štadión nebol spustošený, prešlo sem množstvo hráčov. Ak by tam hokej na niekoľko rokov nezanikol, mohli byť úplne niekde inde. A ja budem miestnym nadšencom aj vo vašom klube držať palce, aby opäť vychovali pre seba, Poprad, ale vlastne pre celé Slovensko čo najviac hokejistov. Je len na prospech, že sa do toho u vás zapájajú aj známejšie hokejové mená.
HKM Kežmarok
