Aktuality

Po stranách hrubej knihy viazanej v koži sa vlní ozdobné písmo. Málokto vie, koľko práce, trpezlivosti i šikovnosti obnáša ručné napísanie krasopisného textu. Nahliadnime spoločne na cestu od prvých ťahov ceruzkou až po detailne vypracovaný text.

V dnešnej uponáhľanej dobe sa kaligrafom môže stať takmer každý a nemusí mať ani špeciálne vzdelanie. Postačuje iba kurz a pre inšpiráciu množstvo ukážok na internete alebo v dostupnej literatúre. Niektorí z nás sa dokonca môžu pýšiť krásnym rukopisom, ktorým sa prezentujú v písanej forme. Nemusí to však hneď znamenať, že by kaligrafiu s ľahkosťou zvládli. Je to osobitá disciplína, ktorá si vyžaduje pevnú ruku, trpezlivosť a dlhodobejšiu prax. „Pri žiakoch, ktorých som učila v Škole umeleckého priemyslu v Kežmarku predmet Písmo som okamžite videla, či majú talent, alebo sú len snaživí a pracovití. Medzi nimi bolo v niektorých skupinách minimálne 50 percent talentovaných. Keďže v súčasnosti môžeme použiť v grafickej  práci akýkoľvek font z počítača, myslím, že málokto z nich sa k tejto praktickej záľube – kaligrafii vráti,“ hovorí zapisovateľka do kežmarskej kroniky Alena Trembová.

Ak by sa niekto vybral po ceste umenia krasopisu,  musí sa obrniť trpezlivosťou, ochotou viackrát precvičovať kaligrafické fonty, či dodržiavať ich charakteristické znaky. Zakúpiť si kaligrafické perá, fixky, tuše a písať. Najprv pomalšie, dávať pozor na jednotlivé ťahy  a potom sa tempo písania zrýchli. Stojí to množstvo času, no výnimočný výsledok na seba nenechá dlho čakať.

Teória naštudovaná, kaligrafické fonty nacvičené a už pred nami čaká samotný krasopisný zápis. Kde však začať? Príprava textu a pomôcok je individuálna, podľa toho, aký formát chceme zaplniť a množstva textu, ktorý si musíme rozvrhnúť. Nezaobíde sa to bez pomocných liniek na konkrétny podklad a predpísanie ceruzou. Potom stačia už len čisté ruky a pomôcky na písanie. Konkrétny krasopisný font by už mal byť plne zautomatizovaný. Do hlavnej úlohy prichádza len sústredenie, aby nedošlo k nejakej chybe, alebo nedopatrením urobená machuľa.

„Je to veľmi nemilé a nemalo by sa to stávať. Ak sa to stane, tak pomôže ostrá žiletka, prípadne biela fixka. Zachrániť sa takto dajú len drobné chyby, alebo machule,“ opisuje opravu krasopisných textov Trembová. Zapisovateľka kežmarskej kroniky v minulosti písala zväčša mená výhercov rôznych súťaží na diplomoch, venovaniach a pamätných zápisoch. Pekný a náročný text bol podľa nej na listine, ktorá je uložená v časovej schránke v Kežmarskej Redute.

Patrícia Rozgonyiová