Rovnako ako stavbári, aj archeológovia patria k tej skupine ľudí, ktorá sa napriek pandémii neprestala venovať svojej klasickej náplni práce – archeologickému výskumu. Týka sa to predovšetkým výskumov viažucich sa k stavebným dielam s dlhšou dobou realizácie, resp. stavbám väčšieho rozsahu. V tomto prípade vedia, že prídu na organizované stavenisko, kde sa z pohľadu bezpečnosti práce musia dodržiavať základné pokyny smerujúce k ochrane zdravia a k dispozícii sú aspoň mobilné hygienické zaradenia. Horšie je to už s individuálnou výstavbou rodinných domov, najmä ak ide o svojpomocne realizovanú stavbu.
Je zrejmé, že archeológ sa nehrnie do výskumu na holom pozemku bez akýchkoľvek dostupných sociálnych zariadení s čistou tečúcou vodou, navyše, ak sa tam stretne s domácimi, o ktorých netuší, aká je ich anamnéza, a ktorí väčšinou s pocitom domáceho bezpečia nemajú prílišnú snahu dodržiavať ochranné opatrenia, nehovoriac o tom, že si často najímajú pomocných robotníkov, u ktorých už vôbec netušíte, ako trávia svoj voľný čas.
Múzeum v Kežmarku v apríli pokračovalo v archeologickom výskume realizovanom od roku 2018 počas prebiehajúcej rekonštrukcie Spišského hradu. Spolupracuje na ňom so SNM – Spišským múzeom v Levoči, ktoré zastupuje archeológ Martin Stejskal – vynikajúci znalec Spišského hradu, najmä jeho archeológie. Vzhľadom na to, že v minulom roku bol v Podtatranských novinách uverejnený článok o predbežných výsledkoch výskumu, nebudem sa im tu podrobnejšie venovať. Snáď len zopár postrehov, ktoré hovoria v prospech potreby venovať neustávajúcu vedeckú pozornosť pamiatkam takéhoto významu, predovšetkým ak ide o výskum architektúry, archeologický či archívny výskum.
V 70. rokoch boli pri rozsiahlej obnove hradu naši významní predchodcovia A. Fiala a A. Vallašek zodpovední za práce enormného rozsahu, ktoré viedli k odstráneniu veľkého objemu trosiek a násypov, z ktorých priam vylúpli súčasnú podobu hradnej ruiny. Vykopávky priniesli mnohé poznatky, nielen o vývoji hradu, ale aj o pravekom osídlení lokality. Výskum však ostal nespracovaný, nebol v úplnosti publikovaný. Mnohé detaily sa zachovali len v rukopise výskumnej dokumentácie, mnohé neboli zistené. Charakter nášho výskumu umožnil detailnejší pohľad pod povrch hradného kopca a poskytol nám mnohé nové cenné informácie, ktoré sa v 70. rokoch nepodarilo zachytiť, resp. zdokumentovať. V dosiaľ neskúmaných polohách sa podarilo odkryť, overiť a podrobne zdokumentovať situácie, ktoré poznáme len zo slovných opisov vo výskumnej dokumentácii. Odkryli sme stopy po úprave hradného kopca už v súvislosti s pravekým (keltským) osídlením. Reprezentujú ich do skalného podložia vysekané jamy na opornú konštrukciu drevenej stavby či podobný objekt, datovaný keltskou striebornou mincou, zahĺbený do mäkšieho podložia, na dne ktorého boli už v praveku „zašliapané“ úlomky kamenných sekeriek z posledného úseku doby kamennej – z eneolitu.
Marta Kučerová
archeologička múzea v Kežmarku
