Aktuality

Kežmarok získal mestské výsady od kráľa Bela IV. v roku 1269. V stredoveku pre svoje výsadné postavenie a strategickú polohu predstavoval pre Uhorské kráľovstvo pravidelný zdroj príjmov pre kráľovskú pokladnicu. Uhorskí panovníci podporovali mesto prostredníctvom udeľovania rôznych privilégií a výsad, ktoré umožnili jeho rozvoj vo všetkých oblastiach života.

Medzi najvýznamnejšie privilégiá patrí Erbová listina kráľa Mateja Korvína pre mesto Kežmarok z 13. júna 1463, ktorou  mu bol udelený mestský erb a súčasne právo pečatiť červeným voskom, čo v tomto čase znamenalo osobitnú výsadu. Od ostatných erbových listín sa líši tým, že erbová miniatúra nie je umiestnená v ľavom hornom rohu ako obvykle, ale v strede listiny. Miniatúra je obdĺžniková, lemovaná zlatou lištou. Erb udelený erbovou listinou je delený. V hornom modrom poli sa nachádzajú dva prekrížené strieborné rovné meče so zlatým chráničom, gombíkom a červenou rukoväťou, v ich hornom výseku je päťlistová zlatá otvorená koruna, v spodnom výseku červená ruža. Dolnú polovicu štítu vypĺňa červeno – strieborné trikrát delené pole. Obsahovo je odvodené od takzvaných „arpádovských brvien“. Ako štítonosič je zobrazený anjel v bielom bohato riasenom oblečení s červeným golierom, na prsiach s prekríženými zelenými stuhami. Plecia anjela zahaľuje prepychový brokátový plášť, ktorý spája okrúhla spona zdobená rubínom a v jej okolí  je vsadených osem perál. Husté zlaté kučery anjelovej hlavy stláča zlatý diadém s krížom. Roztvorené krídla sú vo farbách ružovej, červenej, žltej, pomarančovej, zelenej a modrej. Štít drží v hornej časti obidvomi rukami pred sebou. Futro plášťa je viditeľné po oboch stranách štítu, dlhý biely plášť prevísa pod štítom. Za chrbtom anjela je viditeľný zelený ceremoniálny záves. Priestoru dominuje dvojitá arkáda po stranách so stĺpmi ukončenými bobuľovými hlavicami. Celá miniatúra obdĺžnikového tvaru je olemovaná zlatým rámom. Táto miniatúra je vynikajúcim erbovým obrazom, ozdobou miniatúrneho maliarstva neskorej gotiky.

Erbová listina bola v roku 1982 na medzinárodnej výstave „Matej Corvin a renesancia v Uhorsku“ na zámku Schallaburg v Rakúsku a v roku 1983 na tej istej výstave, ktorá bola prenesená do Budapešti v Maďarsku. Vzhľadom na svoju jedinečnosť bola v roku 1986  zaradená medzi kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Od 16. septembra 2010 do 10. januára 2011 bola listina exponátom na výstave „Zlatom a ohňom – Umenie Slovenska na sklonku stredoveku“ v Mussée de Cluny v Paríži.  Po navrátení erbovej listiny z Paríža bola reštaurovaná v roku 2011 v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, pričom bola na nej doplnená privesená pečať.

Pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky sa konala na Bratislavskom hrade unikátna výstava „Archívne klenoty“, ktorá trvala od 23. novembra 2013 do 2. februára 2014.  Pre verejnosť tu boli sprístupnené vzácne poklady z archívov na Slovensku a Erbová listina mesta Kežmarok tu patrila medzi najvzácnejšie exponáty.

Božena Malovcová