Aktuality

Ako môže bioodpad zachrániť planétu?

Určite ste si už zvykli triediť napríklad plasty, sklo, papier či kovy. Viete, že využitie „jednorazových“ odpadov nemusí skončiť tým, že ich vyhodíme na skládku. Môžu byť recyklované a premenené na novú surovinu. Prečo však triediť bioodpad? Veď je to prírodný materiál, ktorý sa na skládkach nebude rozkladať stovky rokov.

Ak bioodpad skončí na skládke negatívne ovplyvní nielen naše peňaženky, ale aj naše zdravie a zdravie našej prírody, na ktorú sme takí hrdí. A pritom stačí tak málo. Jeden kôš či nádoba do ktorého hodíme šupky z ovocia či zvyšky jedla. Ak zmeníme ich osud, zmeníme aj ten náš.

Problém rozkladu bioodpadu na skládke nie je čas, ale neprirodzené podmienky. Chlieb, mäso, zvyšky ovocia či zeleniny sa ako súčasť zmesového komunálneho odpadu už v zbernej nádobe a následne v aute premiešajú a vysypú na skládku. Tam je celá masa zhutňovaná, aby bolo na skládke čo najviac miesta. Odpad začína hniť. Hnitie však neznamená „dobrý rozklad“. Bioodpad potrebuje vzduch na prirodzený rozklad. Zahrabaný s zmesi iných smetí ho však má minimum. A tak dochádza k tzv. anaeróbnemu rozkladu. Z bioodpadu sa uvoľňujú oveľa väčšie množstvá plynov, CO2 či metán, ktoré spôsobujú klimatické problémy. Skládky sú tretím najväčším producentom metánu, práve kvôli bioodpadu, ktorý tam končím.

Čo sa stane, ak bioodpad netriedime?

• Ochotne si platíme za zápach zo skládky

Možno ste postrehli, že niektoré samosprávy zvyšujú poplatky za odpady. Prečo? Lebo vyvážanie odpadu na „miesto niekde preč = skládku“ je čoraz drahšie. Skládkovanie je, ako ukladanie toho čo už nepotrebujeme niekam do komory, z ktorej to všetko raz na nás vypadne v tej najhoršej chvíli a zrazu zistíme, že nemáme kam odložiť zaváraniny.

Skládky zaberajú čoraz viac miesta, často horia, ich okolie je zamorené lietajúcimi igelitovými vreckami, množstvom vtáctva, ktoré môže z hnijúceho odpadu prenášať rôzne choroby. Nehovoriac o zle zabezpečených skládkach, z ktorých môžu výluhy presakovať do spodných vôd a už vyššie spomenuté úniky skleníkových plynov do ovzdušia. Povedzme si úprimne, asi nik z nás by v ich blízkosti nechcel bývať. No každý by chcel, aby jeho odpad odišiel „niekam preč“ a nemusel sa oň už starať. Množstvo odpadu, ktoré tam končí by sa však mohlo zrecyklovať a využiť. Tak prečo ochotne platíme za všetky tie negatíva skládok, keď môžeme odpad zadarmo triediť?

• Chýba vám v zime sneh či dlhšia jar? Môže za to aj metán zo skládok

Zdrojom skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie a klimatické problémy je ľudská činnosť, ale aj prírodné procesy. Metán je ten najsilnejší plyn. Najviac metánu svojou činnosťou „doprajeme“ našej ozónovej vrstve práve skládkovaním. Celkovo je skládkovanie v poradí tretím najväčším zdrojom metánu, po hovädzom dobytku (čo tiež súvisí s našou činnosťou), a roztápaní permafrostu.

Hnitie bioodpadu na skládkach bez prístupu vzduchu vytvára veľké metánové polia, z ktorých sa tento plyn uvoľňuje do ovzdušia. Práve oni sú aj príčinou častého horenia skládok. Ak teda pošleme zvyšky nedeľného obedu v čiernej nádobe na skládku, prispievame k tomu, že o rok budeme mať menej snehu a neznesiteľnejšie horúčavy v lete.

• Ak pôda nemá prirodzenú výživu, neochráni nás pred záplavami a suchom

Bioodpad bol od nepamäti používaný ako zdroj výživy pre ďalšiu sezónu v poľnohospodárstve. Vysoký obsah prirodzených živín v humuse pomáhal pôde aj rastlinám. Okrem toho zlepšoval štruktúru pôdy, bola priedušnejšia. Zdravú pôdu si môžeme predstaviť ako špongiu, ktorá nasaje vlhkosť a udrží ju. V snahe zrýchliť a zväčšiť výnosy sa však začali používať umelé hnojivá. Príroda však nefunguje na princípe rýchlosti. Aby v nej bola zabezpečená stabilita, niektoré procesy trvajú prirodzene dlhšie a prinášajú trvalejšie hodnoty.

Chýbajúca organická zložka v pôde má za následok degradáciu. Viac ako 50 % našich pôd je postihnutých eróziou. Pôda je veľmi hutná a voda nemá ako preniknúť do spodných vrstiev. Rýchlo odtečie po povrchu, ako po betóne, a v najnižšom bode spôsobí záplavy. Na druhej strane, ak je veľké sucho, takáto pôda nemá odkiaľ čerpať vlahu, ako by aj mohla, keď „betón“ nemá póry, v ktorých by vlahu zadržal. Je veľmi hustá a preto nedokáže potrebnú vlahu vytiahnuť z najnižších častí. Nehovoriac o tom, že voda zo zrážok je veľmi dôležitá aj pre tvorbu dostatočných zásob spodnej vody.

• Podvýživená pôda a rastliny oslabujú aj naše zdravie

Humus či kompost nie je vitamínom len pre pôdu. Rastliny, ktoré produkujeme tiež potrebujú dostatok výživy. Ako by ste sa cítili, keby ste nemali vyváženú stravu a jedli stále to isté umelé jedlo (napr. sáčkové polievky)? A väčšinu života by ste boli smädní, no raz za čas by ste boli zaplavení množstvom vody, ktoré neviete naraz využiť ani si odložiť na horšie časy? Presne takto sa cíti pôda a rastliny.

Chýbajúca prirodzená výživa zhoršuje ich rast. Preto ich nadopujeme umelou výživou (nadopujete sa tabletkami vitamínov), no nenahradí pestrú organickú stravu (vyvážená strava u človeka). Ovocie, zelenina, ale aj rastliny (ktorými sú chované zvieratá, ktoré jeme) nemajú dostatočnú výživovú hodnotu. Dostávame sa do začarovaného kruhu. Oslabená pôda nedokáže vyživiť rastliny, tie sú bez chuti, minerálnych látok a živín. My ich potom jeme, no nezískame z nich dostatok výživy a tak sa znižuje aj naša imunita. Vybočujeme z prirodzeného kolobehu živín v prírode a stáva sa to osudným každému organizmu v tomto kruhu.

Prečo to má zmysel?

Zdanlivo jednoduchý krok môže mať dopad na celý kolotoč udalostí. Ak sa dnes rozhodnete, že šupku z banánu, či zvyšky z obeda nehodíte do čierneho kontajnera, ale začnete triediť do hnedej nádobky, môžete ovplyvniť celý kolobeh v prírode.

Čím viac triedime, tým menej skládkujeme. Čím menej skládkujeme, tým menej platí mesto za odvoz a uloženie odpadu na skládke. Nie je potrebnú budovať nové. Mesto nemusí zásadne zvyšovať poplatky pre občana, a občan nemá zamorené prostredie negatívnymi externalitami zo skládky.

Menej bioodpadu na skládkach pomôže v boji s klimatickou krízou. Znížia sa úniky skleníkových plynov do ovzdušia a časom sa môže naše životné prostredie opäť vrátiť do normálu. To čo nám teraz chýba – striedanie ročných období, zima so snehom, leto bez tropických teplôt či prívalových dažďov.

Sme hrdí na našu prírodu a poľnohospodársku tradíciu. No naša pôda stráca na sile. Humus, ktorý vzniká po zhodnotení bioodpadu, jej dodá potrebnú výživu na regeneráciu. Potom bude opäť schopná chrániť nás pred povodňami, zadržať vodu, obnoviť zásoby spodnej vody a vyživiť rastliny. Tie budú mať tiež dostatok zdrojov na svoj rast a zlepšia svoju výživovú hodnotu, čo je dôležité pre naše zdravie.

Tak čo poviete, má to zmysel?

Galéria